Za ostatné mesiace opustila rady Tatrana Prešov plejáda hráčov. Ešte pred štartom jarnej časti v uplynulom ročníku najvyššej futbalovej súťaže bol najprekvapujúcejší odchod Patrika Jacka. Táto opora zadných radov a aj kapitán sa nestotožnila so smerovaním klubu a napriek možnosti zostať radšej zvolila iný smer. Po zdravotných problémoch sa osvedčený stopér či defenzívny stredopoliar ocitol na strednom Slovensku v tíme Pohronia.

„Som tu aj s priateľkou nanajvýš spokojný, presťahovali sme sa, usadili. Najprv som mal zmluvu do konca minulej sezóny, teraz som predĺžil kontrakt o ďalšie dva roky,“ rozhovoril sa 25-ročný urastený borec. Jeho pôsobenie v celku Žiar nad Hronom Dolná Ždaňa bolo poznačené problémami s nohou (bola to nechcená „pamiatka“ na účinkovanie v šarišskom drese), lebo odohral iba prvých šesť zápasov a potom musel znovu pauzovať až do konca zápolení. Momentálne je však v poriadku a teší sa na nový ročník. Jeho odchod do FK bol vlastne spôsobený aj tým, že nebol celkom zdravotne fit. „Veľa vecí padlo, takže napokon som sa upísal tomuto klubu. Preto sa na východ späť nechystám.“ Nuž, podmienky aj zázemie v FK je na primeranej úrovni. „V niektorých veciach je to možno ešte lepšie než v Tatrane. Vynovený štadión, ktorý začal fungovať vlani, je veľmi pekný, jeden z najkrajších v súťaži.“ Nuž, nečudujeme sa, že pri téme prípadného obnovenia kontaktov s Tatranom hráč zachoval zdržanlivý postoj. „Nikdy nehovor nikdy, to neviem povedať, čo bude v budúcnosti. Avšak aj keby sa mi teraz prípadne niekto ozval z vedenia klubu, nereagoval by som na to.“

Inak, v Pohroní sa vytvára zaujímavá východoslovenská enkláva hráčov. Niektorí tam boli aj predtým, ďalší prišli teraz. Medzi nimi i Mário Jacko, Patrikov bratanec. „Je nás tu dokopy naozaj dosť východniarov. Smejeme sa z toho, že sa naše rady utešene rozširujú. Veď okrem Mária a mňa na súpiske sú i Špyrka, Hatok, Košuda, kým Jenčo, Župa a Pavúk prišli ešte predo mnou.“ V minulom ročníku sa kolektív dlho zachraňoval a to bol hlavný zámer. „Pred jarou sme boli tesne nad čiarou a bolo to naozaj vyrovnané, iba pár kôl pred koncom sme si zabezpečili definitívu. Urobili sme niekoľko dobrých výsledkov a to zavážilo, preto celkove bola spokojnosť. Hoci pri troške šťastia sme mohli dopadnúť aj lepšie než na deviatej pozícii. Teraz sa hotujeme na náročné boje, lebo konkurencia bude ešte silnejšia než naposledy. Rozhodne sa chceme vyhnúť bojom o udržanie sa a skončiť lepšie.“ Nuž, neobišli sme ani spomienku ani na posledný zápas v Bardejove (hoci Paťo v ňom nehral), v ktorom sa rozhodovalo, či Partizán zostane v súťaži. „Keby aj nám išlo o kožu, bolo by to iste poriadne napäté a dramatické. My sme si však podobné muky prežili predtým so Zvolenom či Komárnom.“ Nadhodili sme P. Jackovi aj tému konfrontácie s celkom, ktorého dres rad rokov nosil. Ako to vníma? „Bude to iste zvláštne, hoci od odchodu z Tatrana nejaký čas uplynul. Budem to brať ako normálny súboj a urobím čo najviac pre môj aktuálny tím. Neviem, ako to budem vnímať, možno po vzájomnom zápase budem múdrejší. Skôr to bude emotívnejšie proti Lipanom na konci júla v druhom kole, však odtiaľto pochádzam a tu som začínal s futbalom. Navyše môj otec i ujo – Máriov otec – sedia na lavičke ŠK Odeva...“