To, čo sa má stať, stane sa. Pred pár rokmi sa začal činiť i v seniorskej bráne Tatrana Prešov Adam Jakubech a jeho talent nezostal nepovšimnutý. Popri skúsenom Jozefovi Talianovi získaval prvé skúsenosti a dostával cenné rady nielen od gólmanskej jednotky zelenobielych, ale aj od svojho otca – Petra – bývalého vynikajúceho ochrancu svätyne. Mladý brankár bol na skusoch aj v cudzine – na Ostrovoch - a pri uvažovaní o tom, ako sa ďalej bude uberať jeho kariéra, zavážil umný názor, že treba sa najprv správne výkonnostne vyformovať na Slovensku a potom sa odraziť do európskeho futbalu. Tak sa i stalo.
Adam pred dva a pol rokmi zmenil pôsobisko a ocitol sa v Spartaku Trnava. “Myslím si, že to bolo dobré rozhodnutie. Postupne som dostával čoraz viac možností, uchytil som sa, hoci, samozrejme, spočiatku som sa musel adaptovať v novom prostredí a dokázať opodstatnenosť angažmánu. To je však bežné pri každej zmene pôsobiska,“ poznamenal A. Jakubech. Jeho výkony v slávnom slovenskom klube mali očividne stúpajúcu kvalitu, gradovali a neraz podržal spoluhráčov, získaval si meno a rešpekt napriek mladému veku. Dostal sa aj do slovenskej reprezentačnej dvadsaťjednotky a bola len otázka času, kedy mu budú naše trávniky priúzke. Tá chvíľa prišla na začiatku tejto prvoligovej sezóny. Odchytal vstupný duel proti Michalovciam , ale to bola jeho labutia pieseň. Lebo vzápätí prišiel veľký prestup do francúzskeho klubu OSC Lille. Pravdaže, kontraktu predchádzali dlhé rokovania, sledovanie a nakoniec lekárska prehliadka. Tak sa zrodil prestup do roku 2022. Pre dvadsaťročného gólmana to bol jedinečný okamih v jeho športovom aj osobnom živote. „Samozrejme som sa veľmi potešil z tohto prestupu a verím, že nadviažem na moje výkony na Slovensku a získam vytúžené miesto jednotky,“ vyjadril sa východniar pre médiá.
Tento borec má svoje skúsenosti s bojom o pozíciu v tíme. Tak to bolo v Tatrane aj v Trnave. „Keď som prišiel do Spartaku, tak rovnako som si musel privykať na novinky, nových spoluhráčov, ale viacerí mi podali pomocnú ruku a zapadol som do partie. To bol predpoklad toho, aby som sa zviditeľnil. Hoci viacerí mi tvrdili, že nebudem mať šancu chytať, ale ja som to chcel dokázať a dokázal som to. Určite začiatky nie sú nikde jednoduché a konkurencia je značná, ale ja mám rád nové a veľké výzvy. Napokon som bol tomuto klubu vďačný za to, že som sa dostal do mužského veľkého futbalu,“ riekol nový slovenský aktér v Ligue 1. Príznačnou črtou jeho charakteru je pokora, skromnosť a pracovitosť. Nikdy nechcel predbiehať vývinové etapy brúsenia talentu. „Vedel som, že môj čas príde a nič netreba uponáhľať. Tak to bolo aj v čase, keď som koketoval s cudzinou ešte ako dorastenec. A ako sa mi odchádzalo z Prešova aj z Trnavy? Nuž, nebolo to jednoduché, na východe som vyrástol, získal prvé skúsenosti, v Trnave som ich zase rozvinul a získal nové priateľstvá, dobré vzťahy. Pokiaľ sa však chcem posunúť niekde ďalej, tak je nutné akceptovať šance, ktoré sa naskytnú a niektoré len výnimočne. Prešov aj Trnava sú krásne mestá, mne blízke, teraz si musím zvyknúť na cudzinu. Predtým som hovoril, že sa nechám prekvapiť, pokiaľ ide o možnosť hrať v zahraničí a tak sa aj stalo a bolo to teda poriadne prekvapenie. Život priniesol takúto príležitosť a ja môžem byť za ňu iba vďačný,“ dodal Adam Jakubech. Mimochodom, predtým skúšal preskočiť kanál La Manche, teraz zostal na jeho kontinentálnom brehu. Verí však, že nebude ľutovať.