Na pohárový zápas s Banskou Bystricou koncom októbra  napriek výhre niektorí futbalisti Popradu  (Andrič, Maslo, Luberda) kvôli zraneniam  nebudú spomínať v dobrom. Poslednej menovaný Martin Luberda v druhom polčase utrpel nepríjemné viacnásobné zranenie a odvtedy je maródom. O tom, ako prežíval prvé momenty po  tomto incidente aj o ďalších okolnostiach spojených s dianím pod Tatrami sme s týmto robustným obrancom hovorili.

Vráťme sa najprv k inkriminovanej situácii. Ako si na ňu spomínate?

„Predskočil som protihráča, odhlavičkoval som loptu a súper v snahe zasiahnuť loptu ma trafil „píšťalou“ do hlavy – trošku som ju mal sklonenú - tak nešťastne, že mi spôsobil zlomeninu lícnej kosti, hornej čeľuste a spodnej očnice.„

Na čo ste mysleli v prvom momente?

„Keď som dopadol na trávnik, vedel som, že je zle. Krv mi zaliala oko a vedel som, že  to nebude niečo len rozťaté. Mal som trošku strach o oko, lebo hrozilo dvojité videnie. Našťastie operácia dopadla úspešne a tak sa môžem aj naďalej venovať futbalu a nehrozia mi nejaké trvalé následky.“

Kde vás operovali?

„Paradoxne v Banskej Bystrici, kam som sa presunul z popradskej nemocnice.  Nie však preto, že by mi to súper vybavil, ale sú tam na tieto veci najlepší odborníci. Vytiahli mi lícnu kosť, vraj to dobre zaklaplo, dali mi tam titánovú dlahu.“

Niet pochýb, že ste toto obdobie prežívali intenzívne, z čoho ste mali  obavy?

„Uvedomoval som si, že po predošlých patáliách s kolenami, ktoré som mal operované, zase budem maródiť, pričom v ostatných sezónach som sa práve vytešoval z toho, že zdravie drží. Navyše som nevedel, či si ešte kopnem do lopty – hlavne kvôli úrazu oka.“

Určite vám futbal chýbal, ako ste absenciu znášali?

„Musel som sa zamerať na liečbu. Avšak nestratil som kontakt s mužstvom, chodil som  za chlapcami aj do šatne pozdraviť ich, povzbudiť.“

Kedy sa zapojíte do tréningového procesu?

„Musím ísť na to postupne - najprv silovými cvikmi.  Budúci týždeň idem na kontrolu a uvidím, čo povedia lekári. Je však predpoklad, že v januári by som mohol vhupnúť do zimnej prípravy.“

Úrazy hlavy nie sú príjemné a navyše zanechajú stopy na psychike, nejaký čas potrvá, kým  takto postihnutý hráč zbúra istú  pomyselnú bariéru. Zvlášť u vás ako obrancu, ktorý sa nesmie vyhýbať hlavičkovým súbojom, je to špecifické. Už ste pomysleli aj na to?

„Možno prvý mesiac to budem mať v myšlienkach, možno príde na rad karbónová maska, aby som bol istejší, ale postupe pochybnosti určite pominú.“

Ako hodnotíte jeseň?

„Pocity sú zmiešané. Po sklamaní v uplynulom ročníku, keď nám postup ušiel v rozhodujúcom momente barážového diania, sme vstúpili do nového ročníka dobre a hra aj výsledky boli sľubné. Neskôr to bolo horšie, postrácali sme body, pribudla nervozita, ale všetko je otvorené a pri vyrovnanosti súťaže nič nie je rozhodnuté. Preto na jar máme šancu stiahnuť stratu, však každý môže zakopnúť. A to bez ohľadu na umiestnenie súpera. Niekedy je to doslova o tom, kto sa ako vyspí...“

Asi ste si chceli viac zahrať...

„To určite. Hlavne po tom, čo som mal vydarené predošlé obdobie a bola so mnou spokojnosť. Lenže tréner sa rozhodol tak, ako sa rozhodol, ja som to rešpektoval. Makal som na tréningoch, aby som bol v primeranej forme a nebol som vonkoncom urazený.“

Zaskočilo  vás, keď M. Petruš predčasne skončil?

„Trošku ma to prekvapilo vzhľadom na to, že všetko je otvorené, ale vedenie klubu sa rozhodlo takto a nám hráčom prichodí brať to ako súčasť futbalového života.“