Treťoligovým futbalistom rezervy Tatrana Prešov sa zatiaľ nedarí ukoristiť čo len bod. Aj do tretice na ihrisku súpera v aktuálnom ročníku prehrali. Určite zaujímavé je, že tak ako v predošlých dvoch vystúpeniach vonku, aj tentoraz na stropkovskej pôde dostali znovu tri góly. Akoby im bolo súdené zakaždým toľko inkasovať. Tentoraz dokonca sa ani raz v koncovke nepresadili, kým predtým v Krompachoch a Šarišských Michaľanoch im to vyšlo zhodne raz.

Napriek tomu, že celkove po zápase zavládol v radoch zelenobielych smútok, pre dvoch hráčov hostí mal zápas špecifickú príchuť. Jakub Bartek a Richard Kačala – dvaja členovia áčka – zvládli totiž prvé súťažné vystúpenia v tejto sezóne. Pravdaže, spôsobili to ich zdravotné patálie, ktoré ich prenasledovali a tak tentoraz dostali priestor na to, aby sa znovu rozohrali a dostali do tempa.

„Mal som mesiac problém, lebo sa mi obnovilo zranenie z posledného kola najvyššej súťaže proti Michalovciam. Teraz je to už všetko v poriadku, využil som príležitosť na rozohranie. Cítil som sa dobre, len škoda výsledku. Predsa len rezerva pozostáva z mladých chlapcov. Pre mňa však zápas splnil účel,“ riekol prv menovaný stopér, ktorý duel nedohral a bol striedaný. Nebodaj sa objavili dajaké bolesti? „Dohodol som sa s trénerom, lebo cez týždeň som tvrdo pracoval a robil aj niečo navyše a nohy mi už postupne trošku odchádzali,“ informoval borec, ktorý priblížil aj podstatu vleklého zranenia. „Vo finiši minulého ročníka mi ruplo v kolene, natiahol som si šľachy a postranné väzy. V príprave sa mi to obnovilo v zápasovej generálke proti Banskej Bystrici a tak som znovu laboroval.“

Inak, J. Bartek sa v radoch béčka objavil po dlhom čase, zaspomínal, že predtým účinkoval v takejto situácii pred viac než tromi rokmi, keď bol tiež rekonvalescent. Priznal, že to bol dosť zvláštny pocit zahrať si s mladými chlapcami vedno s ďalšími z áčka (Kačala, Grejták, Dian). „Myslím si, že už budem nachystaný aj na zápasy prvého tímu v druhej lige, musím naplno trénovať a snažiť sa zo všetkých síl, ale zostava je vecou trénera.“

Pristavili sme sa ešte pri ostatnom meraní síl. Mladíci s nízkym vekovým priemerom doplatili na svoju taktickú nezrelosť. Hlavne v defenzíve béčko robí ešte dosť chýb a okrem toho nepremieňa šance. „Za stavu 1:0 aj 2:0 pre domácich sme mali brejkové situácie, ale, žiaľ, nedotiahli sme ich do konca. Keby si mladíci viac verili, mohli sme uhrať lepší výsledok. Súper mal spočiatku šťastie a získal náskok a pretože sme nedokázali kontrovať, tak to dopadlo ako to dopadlo. Menej skúsení hráči musia ešte nazbierať poznatky, potrénovať, no určite je to pre nich dobrá škola. Všetci sme si tým prešli a viem, o čom hovorím,“ dodal Jakub Bartek, ktorý sa už nevie dočkať, kedy sa objaví znovu v zostave áčkarov.