Taký výprask si za klobúk nedajú! Štvrtoligisti Fintíc v skupine Sever už po druhý raz v tejto  jeseni schytali poriadny debakel. Najprv v Gerlachove, kde dostali sedem gólov a naposledy v Humennom, kde dopadli ešte horšie. Líder súťaže im uštedril deväťgólovú nádielku a v takých prípadoch sa hovorí, že hráči by sa najradšej domov vracali kanálmi a prepadli sa od hanby. Nuž, aj preto je tím OŠK po Pušovciach druhým najhorším v počte inkasovaných gólov.

Martin Gmitro, jeden z aktérov a zároveň aktívny čelný funkcionár klubu, sa zamyslel nad ostatnou potupou a priznal:  „Aj takéto výsledky patria k futbalu, bolí to, ale už to bolo druhý raz v aktuálnom ročníku, takže si nejako zvykáme. A či si spomínam na podobné nakladačky?  Trinásť rokov funkcionárčim a pokiaľ ma pamäť neklame, raz sme prehrali v Pušovciach 1:12 a raz sme dostali tiež deviatku v Dlhom Klčove. Takže už mám podobnú skúsenosť. Nie je jednoduché stráviť to. Neviem, ako to psychicky dopadne na mužstvo, ale podľa mňa horšie je prehrať gólom v poslednej minúte.“

Na margo porovnania kvality súperov, ktorí sa na Finticiach „vybláznili“, poznamenal, že Humenčania sú iný level, lebo majú silu, vyspelosť, vycibrenosť a futbalový glanc. Avšak problém je podľa neho v ničom inom. „Máme problém s defenzívou. Nemyslím tým obranné rady, ale celkove nevieme si ako mužstvo poradiť s defenzívou. Pokiaľ narazíme na kvalitnejšieho rivala, tak sa tieto trhliny v plnej nahote odhalia. Pretože si počíname až príliš otvorene a zabúdame na vracanie sa dozadu, nestíhame čeliť presile a potom to takto dopadne.“ A aká bola podobnosť medzi spomínanými dvoma nepríjemnými vystúpeniami? „Azda iba v tom, že mužstvo psychicky  odpadlo po prvých dvoch-troch inkasovaných góloch. Položili sme sa a akoby nebol záujem vzdorovať statočnejšie a zabrániť vyššej porážke.“ M. Gmitro prezradil, že atmosféra v mužstve bola odovzdaná už predtým, ako hráči vybehli na ihrisko. V takých prípadoch sa hovorí, že hráčom by pristali plienky... „Už keď sme odchádzali, mal som pocit, že prehrávame minimálne dvojgólovým rozdielom. Nešli sme tam s tým, že by sme čosi aj mohli uhrať, išli sme to len odohrať. A to je rozdiel.“ Je zaujímavé, že fintický káder sa pred časom výrazne posilnil skúsenými hráčmi. A predsa sa prihodili už dva razy takéto nepríjemnosti. „Je pravda, že prišli ostrieľaní hráči, ale viac menej do ofenzívy. Pokiaľ však treba viac brániť, hrať agresívnejšie, dôraznejšie a priprieť sa v defenzíve, tak zaostávame. Máme problém, lebo šesť-sedem hráčov je vyslovene ofenzívne ladených a brániť nemá kto.“ Aj na pôde vedúceho tímu hostia skoro zistili, že na to nemajú a odovzdali sa do rúk osudu. „Tak to vyzeralo. Na domácich sa mi páčilo, že hrali až do konca, neľutovali nás. Počínali si agresívne, efektívne, stále chceli hrať naplno a nasúkať nám čo najviac gólov.“ Nuž, pri troške šťastia v prípade domácich sa mohla zrodiť aj dvojciferná porážka. Už do prestávky bolo zrejmé, že je len otázkou času, ako sa bude meniť priebežný stav. Humenskí legionári si robili, čo chceli a strelecky sa prebiehali. „Tým, že sú legionári, tak sa futbalu venujú naplno a to bolo vidno, že vynikali v práci s loptou. Jasne nás prevýšili, veď tréningové jednotky u nich a u nás sa nedajú porovnávať,“ dodal Martin Gmitro. Na margo doterajšieho počínania si kolektívu naznačil, že bodová bilancia nie je zlá, v tabuľke pravdy, má OŠK jeden plusový bod. „Máme troch-štyroch jednotlivcov, čo boli aj vo vyšších súťažiach, ale ďalší šiesti-siedmi sú mladší futbalisti,  odchovanci, čo vyšli z našej základne a to podmieňuje  veľké výkyvy v daktorých zápasoch,“ pripomenul funkcionár aj hráč v jednej osobe, ktorý priznal, že zrejme tento ročník bude záverečným v tejto dvojrole. „Sám cítim, že sa trápim, preto je najvyšší čas skončiť pôsobenie na trávniku.“