Do sviatočnej ankety sa zapojili Marián Pčola zo treťoligovej Sniny, humenský Vladimír Voroňák, z pakostovského Ajaxu Jozef Fedorko, Spartakovec spod Kamjanej Vladimír Gavula, štvrtoligistov uzatváral Gabriel Horvat, nasledovali Lukáš Behun spod Jasenovského hradu, od Cirochy Vladimír Suchanič, Tomáš Patarák za Hačurov, kochanovský Martin Rada, Matúš Dudič je novým kapitánom pod stakčínskym Nastazom a uličský „vlk“ Mário Čokina...

 

   Dokedy ste verili, že darčeky nosí Ježiško?

  PČOLA: Asi do predškolského veku, teda, keď som chodil do škôlky. 

  VOROŇÁK: Na tento moment si presne pamätám. Mohol som mať osem – deväť rokov, kedy som našiel v skrini nákladné auto, ktoré som dostal pod stromček, ale ja som ho už objavil o dva dni skôr. Ale radoval som sa z neho rovnako aj na štedrý večer.

  FEDORKO: Na Ježiška verím stále, veď kto iný nám dá darčeky pod stromček?

GAVULA: Ťažko to presne povedať, ale asi do siedmich rokov, keď sa mi so sestrami podarilo darčeky nájsť. Tajomstvo bolo odhalené.

  HORVAT: Kým som ich nezačal hľadať a následne aj našiel - asi do šiestich rokov.

  BEHUN: No, tak myslím, že môj názor, kto nosí darčeky sa zmenil až v desiatich rokoch.

  SUCHANIČ: Tomu, že darčeky nosí Ježiško som veril dosť dlho. V tomto boli moji rodičia veľmi precízni, obzvlášť mama. Do dnešného dňa neviem, ako alebo kedy darčeky vložila pod stromček. Po štedrej večeri zacingala zvončekom a my sme sa rozbehli k stromčeku. Nikdy nezabudnem na ten pocit radosti.

  PATARÁK: Jáááj, Bože, to už vôbec netuším! Keď poviem desať rokov, asi sa veľmi nepomýlim.

  RADA: Asi do desiatich rokov.

  DUDIČ: Svojím spôsobom veril a stále verím, lebo aj keď možno síce oneskorene, ale pred necelými dvoma rokmi, konkrétne vo februári sme spolu s manželkou Ingou dostali ten najkrajší darček a to v podobe narodenia  našej dcérky Rebeky. Od mala som bol vedený k tomu, aby tento sviatok bol významným pozastavením sa a uvedomením si, že presne v tento deň má byť rodina pokope a práve to má byť tým podstatným darčekom a vôbec,  samotným odkazom tohto pre mňa a celú rodinu, významného dňa. Po večerné zazvonenie na zvonec, radosť z obdarovania, zo samotného otvárania darčekov. Mám veľké šťastie, že práve takto môžem tráviť vianočné sviatky, v kruhu rodiny, aj keď na druhej strane si uvedomujem, že nie každému, či už jednotlivcovi alebo rodine to je dopriate. O to viac si to vážim a toto,  už pre mňa neodmysliteľné svedectvo budem s radosťou prenášať aj na našu Rebeku.

  ČOKINA: Tuším, že som mal vtedy šesť – sedem rokov, potom mi starší brat už prezradil, že moja predstava sa nezakladá na pravde.

 

   Kde teraz najčastejšie schovávate darčeky?

  PČOLA: To prezradiť nemôžem, lebo lepšie miesto už mať nebudem.

  VOROŇÁK: Darčeky schovávam väčšinou do skrine a samozrejme aj do peňaženky...

  FEDORKO: Darčeky schováva manželka, vyžíva sa v ich kupovaní, balení a schovávaní. Aj sama sebe vyberá darček, takže nič schovávať nemusím.

  GAVULA: Manželka si darčeky vyberá sama, prekvapenie to teda nie je, dcérku máme ešte malú, takže pred jej zvedavými očami ich zatváram do skrine.

  HORVAT: Súvisí to podľa veľkosti darčekov - do skríň, pivnice, vozím ich pred Vianocami aj v kufri auta.

  BEHUN: Vhodné tajné skrýše nachádzam v skriniach.

  SUCHANIČ: Darčeky zvyknem schovávať pod posteľ alebo do skrine. Nad ich úkrytom si veľmi hlavu nelámem, keďže doma nemáme veľkých zvedavcov.

  PATARÁK: Dobrých miest je veľa, spomeniem jedno – na polici v komore. Záleží to aj od veľkosti darčeka, tie objemnejšie musia ísť až na povalu.

  RADA: Tmavé miesta nachádzam v pivnici a skrini.

  DUDIČ: Nebudem klamať, keď priznám, že darčeky po intenzívnom vyťažovaní najbližších, sporadicky nakúpené,  čakajú na svojho majiteľa buď v skrini, tento rok aj v pivnici. Dobre schované pred zvedavcami až do Štedrého večera.

  ČOKINA: Žijem v jednej domácnosti so svojou priateľkou a schovávanie darčekov u nás nie je zaužívané. Kúpime si navzájom veci, ktoré potrebujeme.

 

   Máte svoj obľúbený film / rozprávku počas Vianoc?

  PČOLA: Sám doma.

  VOROŇÁK: Počas Vianoc si skôr pozriem rozprávky ako filmy. Medzi tie top patria Perinbaba, Popolvár najväčší na svete či Princezná ze mlejna. Pri nich si človek dokáže užiť tú správnu vianočnú atmosféru a samozrejme oddýchnuť.

  FEDORKO: Tých je neúrekom, od starších ako Mrázik, S tebou mně baví svět, Perinbaba, až po modernejšie ako Sám doma. Všetky obľúbené vianočné filmy si pozriem aj počas sviatkov aj viackrát.

  GAVULA: Vyslovene obľúbený film alebo rozprávku nemám, v čase Vianoc si však nenechám ujsť Perinbabu alebo Mrázika.

  HORVAT: Z filmov je to „S tebou mně baví svet“ a z rozprávok „Mrázik“.

  BEHUN: V mojom prípade je na prvom mieste Perinbaba.

  SUCHANIČ: Vianočnú pohodu si vychutnám najmä pri filme Sám doma, konkrétnejšie pri časti Stratený v New Yorku. Ten malý blonďavý šibal mi v istých momentoch pripomína mňa.

  PATARÁK: Mojím favoritom sú Tři oříšky pro Popelku.

  RADA: Dopodrobna poznám všetky rozprávky staršieho vydania, takže napríklad Soľ nad zlato, Mrázik...

  DUDIČ: V krátkosti spomeniem: Pelíšky, S tebou mě baví svět, Jak vytrhnout velrybě stoličku, Jak dostat tatínka do polepšovny a tiež Sám doma.

  ČOKINA: Na výber je skutočne veľa, poviem teda Popolvár.

 

  Pomáhate v kuchyni pri príprave vianočného menu (aké jedlo)?

  PČOLA: Moja mama varí najlepšie a nikoho k tomu nepustí.

  VOROŇÁK: Čo sa týka príprav v kuchyni, tak samozrejme pomáhame či už moje sestry, priateľka alebo ja. Z jedál, čo pripravujeme tak sú to bobaľky, pirohy, rybka a zemiakový šalát, hubová polievka.

  FEDORKO: V kuchyni nezavadziam, keď nemusím, viac som pomohol, keď som sa venoval dcérke a šli sme sa sánkovať.

  GAVULA: Nie, tak to vôbec, ja si radšej na týchto dobrotách pochutnám. Najmä kapustnica a mačanka.

  HORVAT: V kuchyni pomáham minimálne, väčšinou mám na štedrý deň nejaký priateľský halový zápas s kamarátmi, a keď prídem po zápase domov, je už všetko pripravené.

  BEHUN: Musím sa čestne priznať, že pri varení nepomáham, moja sviatočná úloha je viac oddychová.

  SUCHANIČ: Práca v kuchyni neobíde ani mňa, aj keď som chlap. Pri príprave štedrej večere je dobrá každá ruka. Najčastejšie pomáham s prípravou kaprov. Očistím ich, vykostím, no vyprážanie už prenechám mame. S otcom chystáme zemiakový šalát. Je to už naša rodinná tradícia.

  PATARÁK: Iba málo, skôr poviem, že takmer vôbec. Predtým som sa do práce nemontoval mame, teraz pripravila jedlá manželka, i keď som napokon bol u rodičov. Som teda ten, kto iba zašpiní pri večeri príbor.

  RADA: Na túto otázku odpoviem jednoslovne – nie.

  DUDIČ: Pravdupovediac rád varím, ale v tento sviatočný deň to plne prenechávam manželke a obom mamkám, keďže Vianoce trávime spoločne buď v Hažíne nad Cirochou alebo rodnej Zemplínskej Teplici. Ešte som si netrúfol zladiť chute podobne, ako to vedia len mamy.

  ČOKINA: V tomto prípade oddychujem, prípravu menu prenechávam na ženskú časť. Pomáham až pri jedení.

 

   Ako ste uvítali nový rok 2017 (kde, s kým)?

  PČOLA: Silvestra sme strávili u Skvašíkovcov, vítanie nového roka s priateľkou Lenkou a rodičmi.

  VOROŇÁK: Nový rok sme uvítali s priateľmi v byte. Rovnako sme pripravovali chlebíky, šaláty, zhodnotili sme predošlý rok, privítali ten nový a neskôr hrali spoločenskú hru. Veľmi pekný večer.

  FEDORKO: Tohto roku som silvestroval pracovne.

  GAVULA: Nový rok som privítal v rodinnom kruhu pri chlebíčkoch a šampanskom.

  HORVAT: Nový rok som uvítal doma so zvyškom mojej chorej rodiny.

  BEHUN: Boli sme sami dvaja so svojou pani manželkou na chate.

  SUCHANIČ: Nový rok 2017 som privítal u svojej snúbenice, v rodinnom kruhu. Už nevyhľadávam bujaré oslavy v meste. Radšej som v teplúčku, pri poháriku dobrej domácej, pri chutnom jedle a s blízkymi.

  PATARÁK: Boli sme s manželkou na plese v Jasenove, aj naši známi, rodina.

  RADA: Na plese v hoteli Alibaba.

  DUDIČ: Podobne, ako Vianočné sviatky, v kruhu rodiny. S plným bruchom, ohňom v kozube, polnočným ohňostrojom a pohárom šampanského, keďže na druhý deň som mal pracovné povinnosti.

  ČOKINA: Bol som spolu s rodičmi a súrodencami.

 

   Ste priaznivcom petárd (koľko ste na ne minuli)?

  PČOLA: Nie som fanúšikom petárd a ani ich nenakupujem.

  VOROŇÁK: Petardy? To nie. Nemám rád, keď niekto hodí petardu, ja to nevidím, ale keď vybuchne, tak sa stále zľaknem. Čo obľubujem, sú prskavky. Dajú sa zapáliť v byte, na balkóne, vonku a nerobia žiadny hluk. Každý rok si kúpim zo dva balíky.

  FEDORKO: Som veľkým fanúšikom ohňostrojov, každoročne nakúpime obrovskú zásobu, ale petardy samotne nekupujem. Do roku 2017 som neodpálil ani jeden ohňostroj, čo si však isto nabudúce vynahradím.

  GAVULA: Priaznivcom petárd nie som, nič som teda neminul, pekný ohňostroj si však pozriem rád.

  HORVAT: Som priaznivcom pyrotechniky len kvôli mojim synom, keďže sú ešte menší. Minul som však asi len 15 eur.

  BEHUN: Ako chlapec som petardy kupoval, teraz už nie som ich zákazníkom. Takže neminul som na ne nič.

  SUCHANIČ: Nie som priaznivcom petárd. Mám rád explóziu, no skôr bublinkovú v pohári dobrého šampanského. Takže na petardy som neminul ani cent.

  PATARÁK: Na tohto Silvestra som neminul na petardy ani cent. Ohňostroj vnímam ako súčasť osláv, no ja ho nepropagujem, i keď rád sa na hru svetiel na tmavej oblohe pozriem. 

  RADA: Áno, petardy kupujem, minul som teraz zhruba sedemdesiat – sto eur.

  DUDIČ: Pri tejto otázke sa pousmejem,  lebo práve novoročný ohňostroj je plne v réžii rodinného pyromana a to mojej manželky. Spolu s dcérkou sme už len v úlohe pozorovateľov palety farieb vybuchujúcej na oblohe a  pobehujeme od okna k oknu, aby sa nám ušiel čo najlepší pohľad na všade prítomné ohňostroje.

 ČOKINA: Petardy nekupujem, nemal som k nim výnimočný vzťah ani v chlapčenskom veku. Rád si však pekný ohňostroj z balkóna alebo z diaľky pozriem.

 

Na snímke: Sninčania silvestrujú...