V jarnom období treťoligovej súťaže sa plavnickí futbalisti nejako výrazne nezviditeľnili, lebo ich výsledky boli niekedy rozpačité. Naposledy však mohli urobiť dieru do sveta, lebo na vranovskom ihrisku po prvom polčase vyhrávali a dlho siahali minimálne po bode. Napokon sa však museli zmieriť s tesnou prehrou s favoritom.

Možno hráči aj takto bojovali za svojho trénera Róberta Petruša, ktorý nebol zo zdravotných dôvodov na lavičke. „Po vystúpení vo Svidníku v predošlom kole mi prišlo nevoľno. Prebral som sa až v nemocnici, ale vyšetrenia ukázali, že nešlo o nič vážne, nehrozila mi žiadna srdcová alebo mozgová príhoda. Nebolo to v dôsledku prehry pod Duklou, nebol som nejaký vynervovaný, ale tým, že som podcenil pitný režim. Okrem toho som náruživý kávičkár a, žiaľ, neodťahujem ruku ani od cigaretky. Takže stres vedno s týmito skutočnosťami sa podpísali pod moju náhlu indispozíciu. Ležal som na jiske a na odporúčanie lekárov som radšej minulý zápas vynechal. Vo štvrtok som bol prepustený z nemocnice a akurát som bol v piatok na tréningu. Avšak od tohto týždňa už normálne fungujem ako tréner a, pravdaže, obmedzujem kávu i fajčenie a dávam si pozor aj na to, aby som prijímal dostatočné množstvo tekutín,“ rozhovoril sa kouč FK Družstevník.

O priebehu diania vo Vranove bol presne informovaný a tak vedel podstatné veci, ktoré sa tam odohrali. „Nuž, treba brať do úvahy hlavne to, že sme vycestovali v oklieštenej zostave, v bráne absentoval aj Beňo, ktorý mal červenú kartu. Na súpiske neboli z rôznych dôvodov ani Pekár, Lapoš či Novotný. Boli sme riadne oslabení, ale chlapci vystúpenie zobrali vážne a pristúpili k povinnostiam zodpovedne od začiatku, z čoho rezultovali naše dva góly v úvodných minútach. Vyhrávali sme do prestávky 3:1, no prišla aj smola v podobe zranenia Kristiána Tinátha. Adekvátna náhrada nebola, musel nastúpiť dorastenec. Neskôr prišiel ako striedajúci hráč ďalší dorastenec a to tiež podmienilo skutočnosť, že nás domáci v druhom polčase tlačili. My sme vpredu nedokázali udržať loptu a tak defenzíva bola preťažená.“ Hostitelia zvládli finiš, veď desať minút pred koncom stále prehrávali o dva góly. Potom znížili, v nadstavenom čase najprv dosiahli pre hostí smoliarsky vyrovnávajúci gól a v záverečnej minúte strhli výhru na svoju stranu. „Ešte v prvom polčase sme stačili udržať súpera na uzde, lebo sme hrali kompaktne. Využili sme hrubé chyby domácich pri rozohrávke a z troch šancí sme tri razy skórovali. Zlomovým momentom bola situácia ešte v prvom polčase za stavu 3:1 pre nás, keď Paťo Rindoš išiel sám na bránu a trafil iba žrď. Keby sme vyhrávali 4:1, už by to Vranovčania asi neustáli, lenže futbal je svojský a nevyspytateľný. Po zmene strán už chlapci odišli aj kondične, lebo neustále boli pod tlakom a vystavení náporu domácich. Lopta sa stále vracala na našu polovicu, jeden útok za druhým sa valil na našu bránu. Mrzí ma, že to takto dopadlo, lebo pokiaľ viem, tak za prístup a obetavosť i nasadenie sme si zaslúžili nejaký bodový zisk,“ konštatoval R. Petruš. Síce v ostatných dvoch kolách jeho zverenci dostali po štyri góly, lenže okolnosti boli rôzne. Predtým vo Svidníku na začiatku zápasu brankár Beňo bol vylúčený a do brány išiel K. Tináth, čo , pravdaže, ovplyvnilo konečný stav. „Výsledok bol skresľujúci, lenže urobili sme chybu a zaplatili sme za ňu. Keby sme hrali v plnej sile, určite by to dopadlo inak. Vo Vranove to už bolo iné, hoci zase sme inkasovali štyri razy, lenže hrali sme podstatne výraznejšie a stále jedenásti. Verím, že do konca súťaže ešte zabojujeme, aby sme si vylepšili bodové konto,“ dodal tréner Plavničanov.