V predposlednom vystúpení na domácej pôde v NTC Poprad v tomto prvoligovom ročníku Tatran Prešov sa zase musel zmieriť s prehrou a s faktom, že nedokázal streliť ani gól. Nad jeho sily bola Podbrezová. Predošlý jesenný vzájomný zápas na Horehroní síce výsledkovo vyšiel solídne východniarom, ktorí tam uhrali remízu, lenže teraz už toľko šťastia nemali. Boli dosť  „jednoduchí“ a hlavne v ofenzíve nevýrazní a to sa podpísalo pod konečný rezultát .

Kým v predošlom stredajšom zápase so Zlatými Moravcami-Vrábľami  zelenobieli dokázali po neúspešnom prvom polčase uratovať aspoň remízu, teraz sa k tejto méte ani len nepriblížili. Hostia ich  „vyšachovali“ z hry konsolidovanosťou, koncentrovanosťou a herným prehľadom. Zdecimovaný káder Šarišanov melie z posledného a nemôže mať žiadne ilúzie o tom, že je rovnocenným partnerom pre ostatných rivalov. Deficit výrazných osobností, vyspelých jednotlivcov je značný a nedokáže to prekryť žiadne nasadenie ani vôľa. Kto na to nemá, tak sa môže aj roztrhať, i tak nič nezmôže. Neraz v priebehu merania síl Tatran pôsobil nesúrodo, bezradne, chaoticky, v strede poľa chýbala myšlienka, presná a prekvapivá prihrávka. Väčšinou išlo o nakopávané lopty, odkopy charakterizujúce futbalovú mizériu.

Už v úvode mohol domácich vytrestať Viazanko, ale neporadil si brankárom Talianom, ktorý ako jeden z mála drží ako-tak značku klubu nad vodou. V ďalšom priebehu síce Prešovčania sa hotovali zaskočiť súpera, ale všetka ich snaha končila ďaleko pred šestnástkou hostí. Tí sa ujali vedenia tesne pred prestávkou, keď Trebuňák išiel netakticky do súboja s protihráčom, fauloval  ho a z nariadenej penalty Podbrezová získala jednogólový náskok. Čakalo sa, že domáci si budú spytovať svedomie a pokúsia sa ako-tak vyrovnať lepšiemu, lenže Horehronci boli pánmi situácie. Už skôr mohli definitívne spečatiť svoj triumf, ale znovu Viazanko najprv premárnil tutovku, keď síce brankár Tatrana bol prekonaný, ale na bránkovej čiare ho zastúpil Dzurík. Matador v tíme víťaza si to ale onedlho vynahradil a do tretice skóroval. To bolo jednoznačné k. o. pre posledný celok pelotónu, ktorý sa už nezmohol ani len na strelenie čestného zásahu.

Ukazuje sa, že kríza Podbrezovčanov je zažehnaná a po nástupe nového kouča Karola Praženicu svitá na lepšie časy. Po sérii prehier a remíz prišlo druhé víťazstvo na jar. Možno pred pár kolami by východniari čo-to ešte dokázali, ale momentálne nemali šancu, veď bránu hostí ani poriadne neohrozili.  Preto viac než lichotivo pre porazeného vyznievalo hodnotenie trénera Podbrezovej: „Predpokladali sme náročný duel. Do prestávky boli domáci agilní, dôrazní v osobných súbojoch, ale potom sme sa s tým vyrovnali. Pomohol nám vedúci gól. Po ňom v druhom polčas  sme neboli pasívni a nespoliehali sme sa len na bránenie, ale chceli sme byť aktívni smerom dopredu, čo sa vyplatilo, lebo sme mali šance a premenili sme ešte jednu možnosť. Máme body a stále poškuľujeme po najvyšších priečkach, kde mienime skončiť.“    

Kormidelník Tatran Miroslav Jantek má toho iste už plné zuby, lebo musí čeliť mnohým negatívnym skutočnostiam. „Predpokladali sem, že to nebude ľahké, lebo súper je nasmerovaný hrať pohárové zápolenia. Prvý polčas bol obojstranne kvalitný a hoci sme boli aktívni, rozhodujúca fáza bola slabá. Vlastne neefektívnosť nás sprevádza stále. V druhej časti prvého polčasu sa ukázali prednosti individualít, hostia sa tlačili cez čiary a využívali rýchle akcie. Druhý gól nás zlomil, hlúpo sme pred ním zaváhali v defenzíve. Mrzí ma, že po druhom zásahu sa nenašla osobnosť, ktorá by vyburcovala chlapcov, dohrávalo sa v priateľskom duchu, čo sa mi teda vôbec nepáči. Sú tu síce talenty, ktorým treba dať príležitosť, no nemáme dosť víťazných typov  a bez toho budeme v novej sezóne ťažko získavať body. Po hlbšej analýze musíme si posvietiť aj na tento nedostatok. Mať talent a možnosť prezentovať sa na takomto fóre nestačí na to, aby sme bodovali.“