Po sérii šiestich prehier v rade sa začalo blýskať na lepšie časy aj pre treťoligistov Svidníka. Tí v uplynulých troch meraniach síl zabrali naplno. Takže iste si želajú, aby túto šnúru natiahli minimálne na poltucet zápasov, hoci vedia, že ich v ďalšom programe čaká derby so Stropkovom, ktoré sa veľakrát skončilo neočakávane. V každom prípade zástupcovi spod Dukly sa už dýcha podstatne ľahšie ako pred časom.

Čo sa stalo, že sa tím 1. FK rozbehol a ktorý zápas bol zlomovým? Túto otázku sme adresovali trénerovi Ľubomírovi Horochoničovi: „Bolo to  stretnutie proti Krompachom na súperovej pôde, kde sme zahrali veľmi dobre. Tam si chlapci sami povedali, že nie je možné, aby to takto išlo ďalej. Preto zabrali k spokojnosti a získali tri body po dlhom čase. Odvtedy sa to zmenilo, hoci následný zápas s nováčikom AŠK Maria Huta bol veľmi slabý. Naposledy proti Šarišským Michaľanom sme sa však vrátili znovu k výbornej hre. Celkove výkony nie sú konštantné, ale tri razy v rade sme vyhrali, čo ma teší. Vrátim sa k tomu, čo som povedal pred časom: Čo je lepšie, hrať pekne a prehrávať, alebo nehrať príliš ľúbivo, ale vyhrávať... Na to si musí odpovedať každý sám.“

V uplynulom vystúpení proti  OŠFK boli miernym favoritom hostia, hoci nemajú takú výsledkovú fazónu ako v úvode ročníka a navyše v ostatnom čase sa im v cudzom prostredí až tak nedarilo. Predsa je to však kvalitný a disponovaný celok. Preto si hostitelia museli povedať, čo bude prvoradé, aby otupili nebezpečné zbrane rivala. „Vedeli sme, že hostia majú silné a výrazné individuality. Zamerali sme sa práve na to, aby sme osobnosti eliminovali, lebo to mohol byť kľúč k úspechu. Taktika vyšla, lebo chlapci všetko do bodky, čo sme si povedali, dodržiavali. Vyhrali sme zaslúžene, hoci sa všeobecne uvádza, že hostia si dali dva vlastné góly. Lenže aj k týmto vlastencom protihráčov niekto musel donútiť aktívnym napádaním. Ak by si ich nedali oni, tak loptu do siete pošleme my. Preto tieto zásahy neberiem ako vlastné. Inak, oba góly boli ako cez kopirák a predchádzali im naše krídelné akcie a následné prudké strieľané  centre.“ Mimochodom, domáci sa zamerali na ustráženie hlavne Pončáka, Kuhajdíka, Hanuščáka. Rovnako tak museli nájsť recept na „udržanie“ najlepšieho strelca súťaže  Cicmana, ktorý mimochodom, pred časom  pôsobil aj vo Svidníku.  Bol dostatočne motivovaný, aby sa ukázal pred ľuďmi, ktorí ho poznajú?  „Pravdu povediac nedostal sa do ničoho, chlapci si splnili veľmi dobre stanovené úlohy.“

Podľa Ľ. Horochoniča prvý polčas bol zaujímavejší a hráči boli viac nabudení. „Chceli dať gól a nechceli zažívať to, čo neraz predtým, keď sme inkasovali v závere zápasov. Taktiež koncentrovane nastúpili do druhého polčasu. Nikdy nevedno, v akej forme bude mužstvo a preto som mal trošku aj obavy z tohto duelu, ako to dopadne, no zverenci sa vytiahli. Hostia bojovali až do konca, chceli niečo urobiť  výsledkom. Nastrelili brvno, dali aj gól, ale nebol uznaný. Obával som sa kontaktného gólu, no našťastie nepadol a nekonala sa žiadna dráma ako inokedy.“ Pri neúspešnej sérii bola prekážkou akási psychická bariéra, čo sa odzrkadlilo pri inkasovaných góloch v záverečných minútach a to decimovalo sebavedomie aktérov. „Preto neraz vládol strach, čo zase bude vo finiši a obávali sme sa o výsledky. Z toho pramenili kiksy a zásahy súperov. Bodaj by tieto zlé momenty boli už za nami,“ dodal tréner Svidníčanov.