Jesenným kráľom strelcov v piatoligovej súťaži v skupine Šarišskej sa stal futbalista Župčian Daniel Petruška. Tento ofenzívny hráč sa prezentoval devätnástimi zásahmi a získal na prvom mieste pomerne solídny náskok pred prenasledovateľmi. Aj jeho zásluhou sa TJ Družstevník dostal medzi najlepšie tímy zápolení.
Zaujímalo nás, či táto porcia je jeho najlepšia v seniorskej kategórii. „V piatej lige je to určite rekord, ale v prvej triede v Petrovanoch som dal tuším ešte viac gólov v jeseni,“ prezradil 22-ročný hráč, odchovanec Petrovian, ktorý pred časom hosťoval aj v Ražňanoch a momentálne účinkuje už v druhom ročníku vo farbách Župčian. V minulom ročníku však ani zďaleka tak v koncovke neoslňoval počas jesenných zápolení. „Dal som iba jeden gól, na jar sa to zmenilo a presadil som sa šestnásťkrát. Bola to zásluha výbornej zimnej prípravy. Takže si želám, aby sa to tentoraz neobrátilo.“
Pri pohľade na jesenné vystúpenia tento futbalista spomenul, že najviac si cenil dva zásahy proti Š. Michaľanom v pohári. „Bola výborná atmosféra a navyše sme narazili na naozaj silného súpera, ktorý má svoju kvalitu. Mali sme ho na lopate. Najprv sme prehrávali 0:1, potom sme otočili na 2:1, ale neskôr zase treťoligista získal náskok 3:2. Lenže to ešte nebol koniec, lebo znovu sme s týmto stavom dokázali niečo urobiť a ujali sme sa vedenia 4:3, lenže na konci duelu sme inkasovali štvrtý gól z rohového kopu a v penaltovom rozstrele sa tešil súper. Bol som dvojnásobne smutný, lebo nielenže sme vypadli po takejto dráme, ale som dostal aj červenú kartu práve po tom poslednom inkasovanom góle...“
Pri otázke, ktorý gól bol najkrajší, si Dano nevedel spomenúť, ale uviedol, že zrejme to bolo proti Demjate, keď skóroval tri razy. „Cením si hlavne to, že som prekonal brankára Martina Lipčáka, ktorý chytal aj v najvyššej súťaži a je naozaj stále výborný.“ Inak, D. Petruška sa dokázal presadiť až štyri razy – bolo to v dueloch proti Širokému a Kamenici. „Nebyť toho, že v úvodných štyroch kolách som absentoval kvôli červeným kartám – jednak v pohári, ale aj preto, že v poslednom zápase s Gerlachovom v minulej sezóne som zasiahol loptu rukou na bránkovej čiare - tak moja bilancia mohla byť ešte lepšia,“ riekol borec, ktorý nastupuje ako hrotový útočník alebo krajný záložník.
Najčastejšie sa dokázal presadiť zvnútra šestnástky, pričom zahrával aj pokutové kopy, no priame kopy prenechával iným spoluhráčom – R. Belišovi či S. Krempaskému. „Skóroval som pravou aj ľavou nohou, akurát hlavou nie. To nie je moja parketa. Pravdaže, zahodil som aj ja dosť šancí a keby som zužitkoval všetky, tak mám na konte možno 40 gólov. Mrzel ma posledný zápas v Koprivnici, kde som išiel som na bránu, ale zle som trafil loptu, ktorá išla vedľa brány azda dva metre. Viedli sme vtedy 2:1, no domáci to napokon dokázali otočiť. Samozrejme, zavše som poslal loptu aj do žrdí či brvna. Kuriózna spomienka sa viaže na duel so Širokým, kde som z metra neposlal loptu do prázdnej brány.“ A proti komu sa vám hralo najhoršie, ktorá obrana bola najprecíznejšia, najtvrdšia? „Proti Čirču, jednoznačne, ale aj preto, že to bola veľká nervov a ovplyvnilo ma to, rovnako aj ostatných. Preto sme tento súboj nezvládli. A či si ma viac postupne súperi všímali? Myslím si, že áno, ale máme kvalitný tím a dokázal sme niekedy rozobrať obrany. Mne najčastejšie na góly prihrával Rudo Beliš.“
D. Petruška netajil, že o jeho služby mali záujem viaceré tímy – Plavnica, Š. Michaľany, Záhradné a dokonca aj Čirč. „Zatiaľ neodchádzam, jednak kvôli štúdiu na vysokej škole, ale hlavne preto, že tvoríme super partiu a máme úžasné podmienky.“