Na rozdiel od iných futbalistov Tatrana Prešov, ktorí sa po vypršaní starého kontraktu rozhodli neobliekať si ďalej zelenobiely druholigový dres, Miroslav Petko sa najprv zapojil do diania v materskom klube, ale potom urobil predsa „čelom vzad“ a zamieril do Lokomotívy Košice. Aj o tom, prečo sa takto rozhodol, sme sa  s ním zhovárali.

K susedom ste sa dostali akoby okľukou, lebo najprv ste to skúšali v Seredi. Prečo to nevyšlo na západnom Slovensku?

„Došlo k omylu. Akurát vtedy, keď som tam prišiel, tak podpísali zmluvu s jedným hráčom, takže ja som tam ani cestovať nemal.“

Vráťme sa ešte k začiatku zimnej prípravy, ktorú ste odštartovali v Prešove.

„Chcel som pokračovať v Tatrane, lebo tu chodím do školy a je mi to tu všetko blízke. Bol som na úvodnom tréningu a postupne aj na ďalších v nasledujúcich dňoch, pričom  tréner mi povedal, že so mnou ďalej počíta. Povedal som, že nebudem hrať prípravné duely, pokiaľ nebudem mať návrh zmluvy na stole.  Lenže potom sa udiali veci, s ktorými som nesúhlasil. Išlo o to, že jeden deň som dostal zmluvu, s ktorou som súhlasil, no na ďalší deň som prišiel do šatne a zistil som, že to, čo platilo predtým, už neplatí. Na tom to všetko padlo.“

O čo konkrétne išlo?

„Chcel som predĺžiť kontrakt iba na pol roka. Avšak potom zrazu bola v zmluve klauzula o poldruharočnom účinkovaní. To som rezolútne odmietol a keďže nikto sa mi už neozval a celkove to z druhej strany nebol profesionálny postup, tak som si povedal, že nemám záujem pokračovať.“

Chcela vás aj Banská Bystrica, lenže na stredné Slovensko ste nezamierili. Prečo?

„Kvôli škole. Uvedomil som si, že je pre mňa lepšie dochádzať z Košíc ako z Banskej Bystrice. Myslím si, že som urobil správne rozhodnutie, keď som uprednostnil košický tím.“

Železničiari sa ozvali ako poslední?

„Práveže nie. Akurát v ten deň, keď mi Tatran predostrel prvý návrh zmluvy, mi volal pán tréner Benkovský, že má o mňa záujem. Lenže ja som mu riekol, že som sa už dohodol s Prešovom a tak sme sa už nekontaktovali. Až po týždni mi zavolal pán Zvara, že Lokomotíva ma stále chce.“

Prichádzate na pol roka, s akými pocitmi vnímate všetko to, čo sa udialo v ostatnom čase v tomto klube, pričom máme na mysli obmenu hráčskeho kádra?

„Pokiaľ ide o konkurenciu, tak tá je potrebná a naozaj zdravá pre každého hráča, ak chce napredovať.“

Z jesennej súpisky Tatrana ste tam dvaja – okrem vás aj Adrián Leško. Ostatní spoluhráči boli pre vás zrejme veľkou neznámou, čo poviete?

„Nepoznal som osobne nikoho, akurát Mateja Fabiniho, brankára, ktorý predtým tiež pôsobil v Tatrane.“

Ako vnímate obrodu tímu a celkove zámery tohto klubu?

„Je sympatické, že ľudia v klube chcú robiť dobrý a kvalitný futbal a mienia zachrániť druhú ligu.“

So záchranou ste mali skúsenosti nie tak dávno v Šariši aj vy...

„Nazdávam sa, že po odchode trénera Kovalca to išlo tak trošku dolu vodou. Nechcem však tým niečo naznačiť smerom k pánovi trénerovi Mišovcovi, ktorý prišiel – ako on hovorí – do rozbehnutého vlaku. Mal to naozaj náročné.“

Teraz ste na očiach aj generálneho manažéra Vladislava Zvaru. Tomu iste neuniknú žiadne detaily...

„Je to osobnosť. Nevidel som ho síce hrať, ale viem, že to bol skvelý futbalista. Takže je dobré činiť sa a nesklamať dôveru, treba sa ukázať v čo najlepšom svetle. Aj v záujme svojej hráčskej budúcnosti.“