Pred desiatimi rokmi strieľal góly ako na bežiacom páse v Žiline (v tom ročníku bol tretím najlepším kanonierom najvyššej súťaže), naposledy sa činil v drese treťoligovej Rožňavy. Reč je o matadorovi Gemerčanov, jednej z výrazných osobností regionálnych zápolení – Petrovi Štyvarovi. Tento 37-ročný futbalista sa vrátil do svojho rodiska, aby v MFK zakončil zrejme aj svoju hráčsku kariéru.

Pred príchodom do Rožňavy pôsobil vo Váhovciach v okrese Galanta ako hrajúci tréner v piatej lige. Tam sa objavil po tom, čo si oproboval aj necelé dvojročné účinkovanie v rakúskych menších kluboch v regionálnych zápoleniach. Ako prišlo k tomu, že rodáci naňho nezabudli? „Chcel som sa vrátiť domov, však tu všetkých ľudí v klube poznám. Chcel som pomôcť ako tréner - vediem žiakov, ale aj ako futbalista pri premiére v tretej lige,“ rozhovoril sa tento borec, ktorý sa pred štyrmi rokmi nakrátko už v MFK objavil. „Bolo to vtedy, keď som absolvoval druhú plastiku kolena a prehovorili ma na to, aby som odohral pár zápasov.„ Potom sa ešte ocitol v niektorých ďalších tímoch, ale momentálne to vyzerá už na definitívne rozhodnutie. „Bude to zrejme moja posledná štácia. Ak zdravie bude slúžiť, tak ešte nejaký čas si budem obúvať kopačky. Hoci so mnou je to z roka na rok horšie a som rád, že po šiestich operáciách kolien vôbec chodím. Všetko v kolenách bolo už vari odtrhnuté.“ Nuž, do tridsiatky vraj ani nevedel, čo je vážnejšie zranenie, ale potom sa to na neho zosypalo.

Futbalista, ktorý okúsil elitné zápolenia v Trenčíne, Žiline či Trnave (do veľkého futbalu sa odrazil v Košiciach) a mal aj pestré legionárske kapitoly v Česku, Anglicku či Grécku, sa na zaujímavú kariéru sťažovať nemôže. Hoci... „Možno som nemal takú kvalitu, ako som si myslel, možno som nemal dostatok šťastia na príslušných trénerov, ktorí by ma podržali,“ načrtol úskalia pôsobenia v cudzine. Ako je známe, zo Žiliny prestúpil do anglického Bristol City, ale odtiaľ putoval po čase na hosťovanie do gréckeho klubu Škoda Xanthi. “Vrátil som sa späť na Ostrovy, kde som narazil na iného trénera, ktorý so mnou rátal, lenže po prvom pohárovom zápase sa rozhodol, že končí. Jeho nástupcom sa stal vtedajší asistent, ktorý ma nemal v láske. Takže môj osud bol spečatený. Avšak nazbieral som aj tak dosť skúseností, hoci ma trošku škrelo, že som neodohral viac duelov a nepobudol v anglickom futbale dlhšie. Lenže môžem to povedať i inak: Koľkým Slovákom sa podarilo vkliniť na súpisku na takejto úrovni v anglickom futbale?“

P. Štyvar rád spomína na to, aký mal naňho pozitívny vplyv tréner Ladislav Hudec, ktorý ho cepoval v Podbrezovej a tiež po návrate do Trenčína. „Zase tam bol Laco Hudec, pri ňom som najviac napredoval. Pekné spomienky ma viažu aj k ére v žilinskom drese, kde som bol členom majstrovského kolektívu a zahral som si i Pohár UEFA.“ Možno by zostal na dlhšie či natrvalo v Trenčíne, ale nedohodol sa s vedením klubu a tak sa porúčal. Nebyť nezhody v názoroch, tak možno by sa neocitol v rožňavskej šatni. „Teraz prišiel správny čas na návrat, lebo MFK je nováčikom a tak sa snažím vedno s ostatnými, aby sa nestratil vo vyššej súťaži,“ prezradil jeden z kmeťov partie, ktorý neraz dokázal, že nezabudol ani na úspešnú koncovku. „Ten počet gólov, čo som strelil, nie je síce bohviečo, ale ani nie najhoršie. A či som nemal obavy zo zranenia? Nemyslel som na to, sústredil som sa na to, aby som mal natrénované a bol som vhodne pripravený na každý duel,“ prezradil P. Štyvar, ktorý hrá III. ligu prvý raz na Slovensku (v Česku si ju oproboval v rezerve Teplíc). „Kvalita zápolení nie je zlá, ale mohla by byť i vyššia, hoci je to limitované možnosťami hráčov a klubov absolvovať náročný tréningový proces. U nás sa snažíme ťažiť i z nadšenia a lokálpatriotizmu, rozhodne nechceme hrať druhé husle.“ Zaujímalo nás i to, ako ho vnímajú fanúšikovia inde i doma. „Postrehol som, že súperi boli ostražití, akonáhle zistili, že hrám a diváci si ma tiež všímali. To je len dôkaz o tom, že to so mnou nie je ešte také zlé. Naši fanúšikovia nás zase výrazne povzbudzujú, aby to bolo dobré a úspešné nielen u mňa, ale u celého kolektívu.“