Prednedávnom veľmi ambiciózny klub FK Poprad zažíval v jesennej časti druhej najvyššej súťaže rôzne peripetie. Počnúc hráčskym kádrom a končiac ekonomickými výkyvmi. Napriek tomu, že v lete nezostal na súpiske Podtatrancov kameň na kameni a až na pár výnimiek všetci ostrieľaní hráči vzali nohy na plecia, predsa zbrusu nový kolektív neľahol nadobro popolom. Viac o peripetiách, ale na druhej strane i o perspektívach omladiny prezradil tréner Stanislav Ďuriš.

Absolvovali ste náročný semester pomyselnej futbalovej vysokej školy, čo poviete?

„Mal som k dispozícii mladých hráčov a to, čo človek zažije v dianí, sa nenaučí tréner na žiadnej škole.“

Čo bolo najnáročnejšie?

„Vyskladať káder, riešiť operatívne zranenia,  možné príchody, riešiť s adeptmi ich zotrvanie. Mimochodom,  zo skúsených zostali len Janko Malec, Dragan Andrič bol zranený, Gallovič najprv začal u nás, no neskôr odišiel a Grešák, hoci to je tiež mladý futbalista.“

Dosiahli ste strop vzhľadom na zloženie tímu?

„V prognózach špecializovaného denníka sme figurovali jednoznačne na poslednom mieste, no dostali sme sa vyššie bez ohľadu na to, že sme mali odrátané body. Je to zásluha kolektívu, ale aj divákov, ktorí nás chodili – kým sa dalo – výdatne povzbudzovať.  Herný prejav bol v poriadku, no výsledkovo sme museli byť trpezliví.“

Pri ktorých neúspešných zápasoch by ste sa chceli pristaviť?

„V Šamoríne, kde sme si zaslúžili minimálne bod, ale... Hlavný rozhodca dostal  trest a tým je povedané všetko. Na Petržalke sme to nezvládli, čo je však normálne.“

Na prvom mieste mužstvo doplácalo na absenciu skúseností, škoda, že neboli poruke dvaja-traja ostrieľaní matadori, že?

„ Utrafili ste to. Predtým, ako sme začali budovať tím, naša požiadavka  sa týkala stredných obrancov a skúsených borcov do stredu poľa. Takáto kostra však, žiaľ, nevyšla a prišli skôr hráči, čo neboli rozohraní. Mladíci išli na doraz, avšak oni sa potrebujú o kohosi oprieť a čerpať poznatky.“

Pri senzačnej výhre v Košiciach ste neboli – prečo?

„Je pravda, že mi koncom novembra vypršal kontrakt, lenže bol som dohodnutý, že to dotiahnem do konca, však pri rozlúčkovom vystúpení v Žiline som už bol na lavičke. Po zápase s Podbrezovou som bol na testovaní a mal som potvrdenú pozitivitu na COVID-19, bol som v karanténe a nemohol som absolvovať ani tréningový proces.“

Po nútenej pauze prišiel pozitívny šok – dve výhry z troch duelov. Pripisujete to tomu, že zverenci si prečistili cez prestávku hlavu a načerpali duševné sily?

„Chlapci sa najmä zomkli, odmakali to a súperi nás aj trošku podcenili. Okrem toho sme hrali viac zozadu, defenzívnejšie. Určite však hráči nestratili elán, oduševnenosť,  nastúpili reštartovaní. Fungovala hlava, išli do zápasov s úmyslom vyhrať. Púchov aj Košice museli obstáť, my sme chceli a to je hlavný rozdiel.“

Ako to vyzerá s vami ďalej – zostávate pri kormidle?

„Momentálne nič neriešim. Som doma a čakám na to, čo povie najprv vláda. Zmluva mi vypršala, ja som svoje povinnosti vyplývajúce z nej dokončil.“

Takže podnet týkajúci sa nejakého rokovania s vedením klubu neprišiel?

„Povedal by som to asi takto: Keď ktosi chce, aby niekto kdesi pracoval, musí si splniť  svoje záväzky...“