Dlhovekosť brankárov nie je ničím výnimočná. Muži medzi troma žrďami zrejú ako víno, sú oporami, čo do bodky potvrdzuje aj Martin Dudič. Brankár TJ Ptava NV Ptičie.

Narodeniny oslavuje vždy na prahu roka (7. januára), aktuálny prvý mesiac zapísal rodákovi z obce Ptičie na chrbát štvrtý krížik. Amatérske futbalové trávniky od polovice októbra osireli, aj piatoligové sú „zazimované“, ťažko predpokladať, kedy si opäť užijú brázdy od kopačiek.

Blahoprajný odkaz sme zaslali aj s otázkami. Aké darčeky dostávajú 40-nici? Boli medzi nimi aj futbalové prekvapenia? Možno nové kopačky na ďalšiu časť kariéry...

„Nič extra sa nekonalo. Keďže momentálna covidová doba nedovolí väčšie oslavy, darčekov bolo pomenej, išlo prevažne o osobné veci od mojich najbližších. Snáď sa už čoskoro dostane svet do normálu, pomaly upustíme od obmedzení, takže k jubileu pribudne aj nejaká oslava. Pri tejto príležitosti sa možno objaví aj nejaký futbalový darček od parťákov z futbalových ihrísk,“ povedal na úvod gólman s prezývkou „Dundy“.

Keď sme ešte raz zabŕdli do futbalovej budúcnosti pripomenutím, že v marci uplynulého roku sa na trávnik vrátil 40-ročný brankár Howard v klube Memphis v druhej najvyššej zámorskej súťaži USL, len sa úprimne pousmial.

„Myslím, že ligy v USA som už prešvihol! Samozrejme, rozmýšľam čo ďalej, v akej podobe budeme ja a futbal fungovať. Pokiaľ mi zdravie dovolí, chcel by som ešte hájiť futbalovú svätyňu, ale už si otváram aj zadné vrátka. Ostatný polrok sa venujem brankárom FK Humenné od mladších žiakov kategórie U-13 po starších dorastencov U-19. Práca s mladíkmi ma veľmi baví, aj tínedžeri mi dodávajú chuť stále chytať a brankársky sa udržiavať v kondícii.“

Odchovanec Chemlonu Humenné začínal ako žiak s Ondíkom, Čerňom, Paraskom či Bažíkom, v doraste mu boli spoluhráčmi napr. bratia Tomčákovci, Kapráľ, Čišovský... Po vojenčine sa hlásil v opäť v humenskej kabíne, kde stretol z hráčov Sukovského, Murinčáka, Mycia, tiež bývalých spoluhráčov z dorastu. Brankárskym kolegom sa mu stal Noro Belán...

„Zažil som super partie, výborných trénerov. Veľmi si cením, že som na pár zápasov nastúpil za áčko, vtedy pod názvom HFC Humenné. V roku 2000 som skončil vojenčinu, prišiel som domov a pôsobil tu tri sezóny. Môj prvý zápas bol v Dunajskej Strede v roku 2001, lebo Noro Belán pykal za trest. Prehrali sme 0:2. Potom dlhšie nič, stále náhradník, až v druhom ročníku som odchytal viac. Po zápase v Topoľčanoch som sa dostal do zostavy kola. Aj môj posledný prvoligový zápas bol v Dunajskej Strede. Futbalových zážitkov mám veľa, určite by boli aj na knižku,“ poznamenal Martin Dudič.

Futbalová doba je ťažká, pre amatérsky futbal obzvlášť...

„Ani sa nedá povedať, kedy sa vrátime na trávniky. Snáď čo najskôr, veď už mám svoje roky, nie som najmladší. Dlho čakať nemôžem,“ dodal s úsmevom čerstvý štyridsiatnik.

Všetko najlepšie!

Foto: Marián Škuba