Č. 1 JAKUB GIERTL (Slavoj Trebišov)

(brankár – nar. 16. 3. 1986 v Košiciach)

Urastený a skúsený gólman, ktorý okúsil aj legionársky chlebík začínal s futbalom pod vedením Jozefa Kopejka na Základnej škole Požiarnická. Odchovanec 1. FC Košice prešiel všetkými vekovými kategóriami v klube, aby v marci roku 2008 odišiel za futbalom k našim severným susedom do Poľska. Jeho pôsobiskom sa stal Stal Rzeszow, potom si zachytal aj  v Gorniku Leczna. Po štvorročnom pôsobení v Poľsku sa vrátil na domov aby obliekal dres druholigovej košickej Lokomotívy. V marci tohto roka prestúpil do Slavoja Trebišov, ktorému v jarnej časti pomohol udržať sa v tretej lige. V jeseni je opäť oporou celku, v ktorom odchytal viac ako osemsto minút a pomohol mu vyhrať jesennú časť. V tretej  lige je viacero dobrých celkov a súťaž je vyrovnaná, avšak rezervy vidí v hracích plochách, štadiónoch i samotnom správaní sa fanúšikov. Za jedného z najlepších hráčov považuje Tomáša Opielu, ktorého by rád  videl aj v tejto spoločnosti hráčov. „Sezónu nepovažujem za ideálnu, preto som zostal milo prekvapený a zároveň potešený, že som v Jedenástke roka. Čo rozhodlo vedia tí, ktorí mi dali hlasy. V mužstve je správna chémia a badať to na výkonoch aj výsledkoch. Všetkým sa nám hrá dobre a rozumieme si na trávniku aj mimo neho.“ Pred sebou nemá prehnané ciele. Sústreďuje sa na úspech Slavoja, ktorý má iba tie najvyššie ambície. Vyslovene futbalový či brankársky vzor nemá, avšak sleduje výkony viacerých či už Buffona, De Gea, Neuera ako sa zachovajú pri rôznych zápasových činnostiach.

Č. 2 JOZEF TIRER (1. FK Svidník)

(stredopoliar – nar. 20.2.1984 v Stropkove)

V žiackych súťažiach sa ho ujal tréner Andrejko, neskôr pôsobil v mládežníckych kategóriách v Tesle. V týchto kategóriách reprezentoval aj výbery VsFZ. Patrí do kategórie stredových hráčov s veľkým hráčskym rádiom. Z materského klubu si to najprv nasmeroval do Michaloviec, potom za rieku Moravu do Hlučina. Pôsobil aj v druholigovej Podbrezovej a jej odstúpení z druhej ligy si to v roku 2009 do futbalovo málo známej krajiny na juhovýchode Ázie – Thajska. Po návrate domov zakotvil vo Svidníku a stal jedným z pilierov základného kádra. Medzi jeho futbalové úspechu iste môžeme zaradiť dve nominácie v Jedenástke roka VsFZ v rokoch 2004 a 2005. Skúsený 32 ročný stredopoliar by v tejto súťaži privítal vyššie návštevy. Sezónu nepovažuje za najlepšiu, ale stále rád spomína na pôsobenie v zahraničí, ktoré ako priznal bolo pre neho veľkou výzvou a futbalovou školou. „Len ťažko hľadám odpoveď na otázku prečo som v jedenástke, ale iste lepšie vedia tréneri, ktorí mi dali hlas. Potešilo ma to, lebo som s niečím podobným nerátal. V klube sa mi hrá dobre, lebo každý hráč je jedinečný do hry niečo svoje, preto mi bolo potešením zahrať si s každým z nich.“ Nad zmenou dresu neuvažuje, jeho vzorom je Zidane a považuje ho za futbalovú osobnosť. Pri futbale by rád zostal čo najdlhšie a pokiaľ mu bude prinášať radosť.

Č. 3 JAROSLAV CAPKKO (Slavoj Trebišov)

(stredný obranca – nar. 20. 7. 1981 v Trebišove)

Najstarším a najskúsenejším hráčom v tohtoročnej Jedenástke je odchovanec futbalu v Sečovciach. V mládežníckej kategórii postúpil so Slavojom Trebišov do I. ligy. V staršom doraste hrával za Inter Bratislava. Absolvoval aj kvalifikáciu reprezentácie “SR- 18“ v Portugalsku. Hrával aj Ozete Dukla Trenčín, opäť v  Trebišove, Veľkom Horeši a teraz je zase v Slavoji. Na svojom konte má aj ligový štart v Trenčíne. V ostatných rokoch sa pohybuje v regionálnych súťažiach a v Jedenástke VsFZ je po druhýkrát. Prvý raz to bolo v roku 2005. Za najlepšieho hráča považuje Tomáša Opielu, ktorý mu chýba v tohtoročnej spoločnosti najlepších hráčov regiónu. Na súťaž sa mu páči, že v nej hrávajú viacerí hráči z vyšších súťaží a zvyšujú úroveň tretej ligy. Na druhej strany k jej dokonalosti chýbajú lepšie ihriská ako aj lepšiu infraštruktúry na štadiónoch, ktorá by zlepšila podmienky  pre hráčov aj divákov. „Pod moju nomináciu sa iste podpísali jarné aj jesenné výsledky mančaftu k čomu som prispel. Viacero sezón bolo lepších ako posledná, ale ma tešia hlasy treťoligových odborníkov. Veľmi dobre sa mi hrá s vojou stopérskou dvojičkou Osmanovičom.“  Nad zmenou dresu neuvažuje a výkonmi chce Slavoju pomôcť. Rád by si udržal vyrovnanú výkonnosť a rád by si zvýšil trénerskú kvalifikáciu.

Č. 4 Vladimír  KražeL (Slavoj Trebišov)

(obranca – nar. 28. 9. 1991 v Košiciach)

Prvé futbalové kroky dnes už 25 ročného hráča sa viažu k VSS Košice. V klube prešiel všetkými mládežníckymi kategóriami a potom okúsil aj medzinárodný futbalový chlebík, keď pôsobil v rakúskom SV Seekirchen. Okrem tohto dresu ešte obliekal aj dresy Moldavy, Barce, Rešice, Krásnej  a teraz je hráčom Trebišova. Stabilné a vyrovnané výkony mu zabezpečili po druhý raz miestenku v regionálnej Jedenástke. Tento rok patri z jeho pohľadu k vydareným a dobré výkony aj výsledky v drese Krásnej ho vyniesli opäť medzi najlepších v regióne. Podľa jeho slov by súťaží prospeli lepšie štadióny, hracie plochy a diváci, lebo návštevnosť nepripomína ž esa hrá III. liga. „Nemôžem hovoriť o najlepšej sezóne, lebo predchádzajúca v drese Krásnej iste bola, keď sme sa stali jej víťazmi. Momentálne obliekam dres Trebišova, ktorý ma rovnako našliapnuté na prvenstvo s súťaži a pokiaľ sa nám podarí vyhrať, budem to považovať za pekný úspech. Na trávniku si dobre rozumiem s dvojicou Ruskovský a Jacko, lebo hrajú na mojej strane.“  V Jedenástke by rád videl Tomáša Opielu, súčasný klub by nemenil. Verí, že pokiaľ sa mu budú vyhýbať zranenia dokáže mužstvu pomôcť dosiahnuť na stanovené ciele. Za futbalový vzor si vybral Phillipa Lahma pre jeho prehľad v hre i profesionalitu.

Č. 5 Róbert Zeher (TJ FK Vyšné Opátske)

(útočník – nar. 12. 2. 1985 v Košiciach)

Nik nechce prehrávať a tak aj Robo patrí k tým športovcom, ktorí radi vyhrávajú. Snažil sa to od začiatku svojej futbalovej kariéry či už v drese 1. FC Košice, Opavy, Baníku Ostrava, Jablonca, Blšan, Lokomotíve Košice, Topoľčanoch, vo Veľkom Horeši, v Krásnejči teraz vo Vyšnom Opátskom. Aj s odstupom času spomína na prvého trénera Eda Kováča, ktorý nasmeroval jeho kroky k profesionálnemu futbalu. Teraz zakotvil medzi amatérmi, avšak svojimi skúsenosťami a hernými prednosťami jasne vyčnieval v jarnej časti. Bol najlepším strelcom súťaže s 22 gólmi. Podľa jeho slov je súťaží šesť - sedem kvalitných celkov a samotná súťaž je vyrovnanejšia. Čo jej chýba aby bola dokonalejšia nechcel komentovať, ale jedným dychom dodal, že prospeli by lepšie hracie plochy. V jeseni prestúpil do Opátskeho a stal sa pilierom základnej jedenástky a na trávniku si dobre rozumie s viacerými hráčmi, avšak pre kreativitu najviac s Turczykom, Urbanom a Bandžuchom. „Sezóny boli iste aj lepšie a rád spomínam na čiastkové prvoligové úspechy, či účasti v predkolách Pohára UEFA sú viac ako toto, ale úprimne sa teším aj z toho druhého úspechu v našom regióne. Pod miestenku v tejto spoločnosti sa podpísali iste jarné výkony v Krásnej“ V tejto ankete si by privítal spoluhráča Lukáša Urbana a ďalšieho, Rada Bandžucha považuje za najlepšieho hráča súťaže.. Jeho vzorom je Roberto Bagio a jeho najbližšie futbalové plány sú spojené so súčasným klubom Opátskeho, ktoré dosiahlo jeden veľký míľnik, keď neprehralo v tretej lige rekordných 36 stretnutí.

Č. 6 MATÚŠ DIGOŇ (Slovan Giraltovce)

(stredopoliar - nar. 18. 11. 1988 v Bardejove)

Odchovanec giraltovského sa futbalovú abecedu učil s trénerom Čižekom a okrem dresu Slovana obliekal aj dresy MFK Košice a Lokomotíva Košice. V stredovej formácii ako aj v útoku sa cíti ako ryba vo vode a na súpera platí nielen jeho rýchlosť, ale aj dobrá koncovka. V jeseni ich nastrieľa osem z 26 svojho celku. K obľúbeným jedlám patrí rezeň so zemiakovou kašou. V jedenástke roka je po druhýkrát. Predtým to bolo v ročníku 2008/09. Súťaž považuje za vyrovnanú, okrem Pušoviec, ktoré v jeseni nezískali ani jeden bod. Privítal by lepšie hracie plochy v tretej lige, v ktorej je viacero vyrovnaných hráčov a preto si nedovolí pasovať niektorého hráča za najlepšieho. Tohtoročné výkony považuje za jedny z lepších za ostatné sezóny, ktoré mu vyniesli miesto v jedenástke. Okrem seba by v nej rad videl aj spoluhráča Patrika Sobeka. Jeho futbalovým vzorom je Lionel Messi, lebo sa mu páči s akou ľahkosťou dokáže strieľať góly. Ako dodal veľké ciele si do budúcnosti nedáva, lebo sa drží tvrdenia – čo ma prísť to príde.

Č. 7 MICHAL TURCOVSKÝ (MFK Vranov)

(stredopoliar – nar. 21.5. 1991 vo Vranove)

Dvadsať päťročný Michal začínal s futbalom vo vranovskom klube pod vedením trénera Ľubomíra Kovaľa. Neskôr skúšal svoje šťastie v prešovskom Tatrane, potom sa vrátil do Vranova. Svoje umenie zdokonaľoval aj Bystrom, Soli a Dlhom Klčove. V tretej lige by privítal väčšiu návštevnosť, páči sa mu pripravenosť ihrísk i organizácia stretnutí. Najlepšieho hráči si netrúfa označiť, lebo v súťaži je veľa kvalitných hráčov na viacerých postoch. Mohli by teda viacerí ašpirovať na pomyselný trón najlepšieho v súťaži. Michal sezónu nepovažuje za ideálnu, keď z mužstvom sa pohybujú v strede tabuľky. Dokázal odohrať aj lepšie sezóny a neskrýva radosť, že sa dostal do Jedenástky. Nevie čím si zaslúžil pozornosť trénerov, ale je vďačný za každý hlas ktorý dostal. „Hráme ako jeden team, preto len ťažko vybrať niekoho s kým sa mi hrá najlepšie. Poďakovanie patrí všetkým od brankárov až po náhradníkov. Neviem si momentálne predstaviť hrať inde ako vo Vranove, kde sa cítim dobre, lebo sa mi dobre trénuje aj hrá s touto partiou. Domnievam sa, že viacerí hráči by mohli byť v jedenástke, ale aby sa nik neurazil tak radšej nebudem nikoho menovať.“ Obdivuje hru Andreas Iniestu, nielen pre jeho hráčske umenie, ale aj nekonfliktnosť a patrí k ikonám svojho klubu.

Č. 8 ERIK BURCÁK (MŠK TESLA Stropkov)

(stredopoliar – nar. 17. 12. 1993 vo Svidníku)

Ako všetci odchovanci stropkovského futbalu aj Erik prešiel rukami skúseného mládežníckeho trénera Michala Micheľa. Prešiel mládežníckymi kategóriami, pričom v žiackej kategórii sa stal trikrát vicemajstrom Slovenska. Považuje to za veľký úspech a na ďalší ešte čaká. V budúcnosti by rád študent lekárskej fakulty zahral aj vo vyššej súťaži. Napriek tomu, že štúdium mu zaberá veľa času na futbal si ho stále nájde. V inom klube ešte nehral a momentálne ani nad zmenou neuvažuje.  „V Stropkove som futbalovo vyrástol a klubu vďačím že veľa. Cítim sa tu dobre , preto iný treťoligový klub ma neláka. Dobre sa mi hrá s Dávidom Dankom, lebo ťažím z jeho prihrávok a neraz pobehne aj namiesto mňa.“ V Jedenástke by rád videl aj Viktora Bochina a jeho veľkým vzorom bol Argentínčan Batistuta. Otec mu kúpil jeho dres a odvtedy túžil hrať s číslom 9 a strieľať góly.

Č. 9 RADOVAN BANDŽUCH (TJ FK Vyšné Opátske)

(stredopoliar – nar. 8. 9. 1989 v Gelnici)

Už niekoľko sezón podáva vyrovnané výkony patrí k stáliciam v klube i regionálnom výbere VsFZ. Preto vôbec neprekvapuje, že medzi laureátmi jedenástky roka je po štvrtý raz v rade!!! S futbalom začínal v MFK Gelnica a jeho prvým trénerom bol Július Saxa. Doteraz si vyskúšal seniorské dresy vo Veľkom Šariši a vo Vyšnom Opátskom. Podľa jeho slov súťaž je vyrovnaná, odohralo sa v nej viacero dobrých stretnutí, ktorým nechýbalo nasadenie i gólové korenie. „Ak by bolo takých stretnutí viac, iste by to prospelo celkovej úrovni tretej ligy, ktorej však chýbajú kvalitnejšie hracie plochy. Chýba aj väčší počet divákov, veď futbal hráme pre nich. Tento rok nepovažujem za najlepší, avšak radím ho medzi tie vydarenejšie.“ Na trávniku si rozumie s viacerými hráčmi, ale vyzdvihol spoluprácu s Pavlom Turczykom, pretože ťaží z jeho presných prihrávok.  Chce sa zlepšovať hrať čo najlepšie, aby pomohol mančaftu udržať sa v TOP 3 tejto súťaže. Nad zmenou klubovej príslušnosti neuvažuje, aj keď koketoval s prvoligovými či druholigovými klubmi. Priznal, že dres nemení, lebo na Opátskom si cíti dobre a je to výborná partia. Nielen na ihrisku, ale aj v kabíne. Do Jedenástky by zaradil spoluhráča Lukáša Urbana  Rád by sa vyrovnal svojmu futbalovému vzoru Cristianovi Ronaldovi, pre jeho vyrovnané výkony a snahu byť stále najlepší.

Č. 10 LUKÁŠ STANISLAV (FK Svit)

(útočník – nar. 21. 10. 1988

Pokojne môžeme povedať že odchovanec spišskonoveského futbalu sa prestrieľal do jedenástky roka. Stal sa jesenným strelcom súťaže so 16 gólmi, pričom štyri dal do siete posledných Pušoviec. Z metropoly Spiša sa vybral na hosťovanie do Spartaka Vráble a polročnej anabáze sa vrátil do materského klubu. Potom si zahral vo Vysokých Tatrách, aby na jar tohto roku prestúpil do Svitu. Ako priznal jeho ambíciou je zahrať si futbal profesionálne, avšak teraz sa sústreďuje na pôsobenie v tretej lige. Na otázku koho považuje za najlepšieho hráča súťaže označil seba, ale hneď dodal že to bude znieť narcisticky a sebecky. „Treťoligové celky sa snažia hrať modernejšie a nie veľmi defenzívne, ale môže to skresľovať, lebo to môže byť ovplyvnené našou ofenzívnou hrou. Súťaž by mohla byť dokonalejšia pokiaľ by mali kluby viac finančných prostriedkov, lebo kvalita je aj o peniazoch. Sezónu by som nehodnotil ako najúspešnejšiu, ale z individuálneho hľadiska patrí k tým popredným. Hráme ako jeden team a každý vie čo je jeho úlohou, aj preto je ťažko povedať s kým najlepšie si rozumiem.“  Má hneď viacero futbalových vzorov, jedným je Cristiano Ronaldo, kvôli životnému štýlu a obrovskej profesionalite. Druhým Ronaldinho, ktorý ukázal že futbalom sa treba baviť a rozdávať radosť fanúšikom.

Č. 11 MATÚŠ LORINČÁK (Slavoj Trebišov)

(útočník – nar. 29.3. 1991 v Košiciach)

Odchovanec košickej Lokomotívy, ktorá mala v jeho futbalových začiatkoch rozložený stan na Bardejovskej ulici. S trénerom Spurným sa učil futbalové kroky a postupne sa na jeho futbalovom raste podpísali viacerí kormidelníci. Patrí k urasteným útočníkom a dobrým citom pre výber miesta a zakončenie. Ako priznal v jedle nie je prieberčivý a nemá žiadnu špecialitu, ktorú by uprednostnil. Z Lokomotívy odišiel do Medzeva a vlani pôsobil v Krásnej, s ktorou dokázal vyhrať tretiu ligu a streli 13 gólov. O jeden menej dal v jesennej časti prebiehajúcej sezóny a potvrdzuje, že patrí obávaným strelcom súťaže. Ligy považuje za vyrovnanú, ale privítal by lepšie hracie plochy, ktoré by pohli prispieť k väčšej dokonalosti súťaže. „Už vlaňajšia sezóna v Krásnej bola pre mňa vydarená, keď sme súťaž vyhrali. Táto ešte neskončila, ale verím že bude úspešnejšia. Nominácia ma potešila aj hlasy trénerov, ktorí mi ich dali. V jarnej časti sa mi dobre hralo so Zeherom aj Kraželom. Aj teraz mám výborných spoluhráčov či už Kulich, Opiela, Čižmár či Ruskovský. V súčasnosti by som klub nemenil.“ V minulosti bol jeho vzorom Zidane, teraz už nemá konkrétneho hráča a jeho ambíciou je s futbalom dosiahnuť čo najvyššie.