Nie je nič mimoriadne, ak sa hráč s prvoligovými skúsenosťami ocitne postupne aj v nižších futbalových zápoleniach. To je tiež prípad Maroša Ferenca, ktorý sa na začiatku jarnej odvety ocitol vo štvrtoligových Raslaviciach. Tento gólman zamenil zelenobiely dres Tatrana Prešov za farby OFK-SIM. Udialo sa to pomerne v tichosti, bez nejakého šumu a zbytočných rečí. Tak to proste zariadil športový život.

„Dôvod odchodu bol prozaický a s pánom Trávničkom som sa dohodol, že akonáhle budú traja brankári v áčku, tak odídem preč. Stiahol som v zime Patrika Lukáča z Podbrezovej, preto pre mňa už miesto nebolo, lebo okrem neho boli k dispozícii Jožko Talian aj Aďo Slančík. Bolo jasné, že nemám miesto v kádri a už predtým s trénerom Kovalcom som sa dohodol, že budem účinkovať iba ako tréner ochrancov svätyne. Aj po zmene dresu som zostal ako kouč gólmanov v Tatrane a zmluvu mám ešte na jednu sezónu, hoci neviem, ako sa to bude vyvíjať ďalej. Mal som viaceré alternatívy, kam zamierim, ale nakoniec to boli Raslavice. Poviem pravdu, príliš som spočiatku nebol naklonený tejto myšlienke. Lenže zavolal mi kamarát a bývalý spoluhráč Boris Guman, ktorý je v tomto klube aj ako jeden z trénerov a povedal mi, že im skončil z pracovných dôvodov týždeň pred štartom zápolení brankár a tak nemali poruke žiadneho gólmana. Preto som privolil, že pomôžem na po roka.“ Nuž, 37 rokov nie je až tak veľa, aby skúsený brankár zakotvil v takejto súťaži. „Predtým som nemal v pláne ešte chytať, skôr iba podieľať sa na výchove adeptov na tento post, hoci chytanie mi trochu chýbalo. Preto prišlo na rad toto hosťovanie. A či už plánujem rukavice zavesiť na klinec? Nuž, chcem si zvyšovať kvalifikáciu, lebo ma láka trénerská kariéra. I keď ešte v jeseni som zopár zápasov absolvoval v prvej lige. Nuž, v tomto veku už veľa kolegov v tejto súťaži nebolo,“ naznačil skúsený borec, ktorý sa vo IV. lige ocitol po pár rokoch, lebo predtým si tieto zápolenia oproboval ako člen pušovského kolektívu.

Debut určite nebol pre M. Ferenca príťažlivý, lebo Raslavice prehrali v jarnej premiére v Poprade s tunajším béčkom veľmi vysoko a nová tvár medzi žrďami inkasovala deväť gólov. „Pred príchodom som si pozrel štatistiky tímu, kam som prišiel a podľa postavenia som usúdil, že Raslavice nie sú fackovacím panákom. Lenže v úvodných šiestich dueloch mužstvo prehralo. Už to bolo aj pre mňa frustrujúce. Uvedomil som si, že chlapci chodia do práce a málo trénujú. Raz-dva razy do týždňa a niektorí chlapci ani to nestíhajú. Ani zimná príprava nemala obvyklé parametre. V Poprade som si schuti zachytal, stále som bol v permanencii. Nečakal som, že toľko gólov dostanem, ale v tejto lige nie sú debakle výnimočné.“ Pravdaže, kritériá kvality sú prispôsobené možnostiam mužstiev. Preto nie je núdza o zaujímavé zvraty, „divoký“ priebeh zápasov. Napríklad naposledy v Radvani nad Laborcom do prestávky bolo 0:0, po zmene strán za niečo viac ako desať minút Raslavičania inkasovali päť zásahov. „Tiež nám chýbali hráči zo základnej zostavy. Sprvoti to vyzeralo na remízu, po zmene strán možno vinou straty koncentrácie alebo aj kondície sa to začalo rúcať. Bolo to nepochopiteľné, lebo som viackrát čelil samostatným nájazdom domácich hráčov. Taká je štvrtá liga, tak ju beriem.“ Špecifické bolo aj meranie síl v Pušovciach, keď domáci zaknihovali dosiaľ jedinú výhru v ročníku. „Vedeli sme, že súper je beznádejne posledný a nemal dovtedy na konte výhru. Takže v hlavách to spôsobilo podcenenie domácich, hoci sme vyhrávali v tomto duel,“ priznal M. Ferenc, ktorý bol v bráne Raslavíc vo všetkých jarných dueloch. Vyčítal si nejaké góly? „Bol som zvyknutý na iné momenty futbalu, na iné tempo a štvrtá liga je o niečom inom. Hráči inak rozmýšľajú, preto bolo náročné preladiť sa na nové parametre. Určite som dostal góly, ktorým som mohol zabrániť, ale hráči sa správajú inak ako v prvej lige, inak strieľajú. Niekedy nepochopiteľne, nevypočítateľne a v zakončení je to u nich iné, ako som bol navyknutý z najvyššej súťaže.“