V uplynulom druholigovom ročníku si najlepšie z východoslovenských zástupcov počínali Popradčania. Lenže tretie miesto nakoniec pre nich znamenalo len akúsi cenu útechy, lebo im unikla postupová aj barážová pozícia. Tie sa ušli Seredi a Skalici, hoci v novej sezóne v najvyššej súťaži bude účinkovať len prv menovaný tím. Určite ambície FK smerovali k tomu, ako sa priblížiť čo najviac k elite. Dlho to vyzeralo dokonca tak, že Podtatranci by mohli absolvovať baráž s Tatranom Prešov o postup a zotrvanie v I. lige, lenže nakoniec zostali smutné oba naše kluby.

Určite však nemusia mať Popradčania hlavy zvesené, lebo patrili k tým, čo udávali v zápoleniach tón. Žiaľ, z rúk sa im vyšmykli niektoré pasáže ročníka a tie podmienili stratu, ktorú sa už nepodarilo dohnať. Aj o tom sme debatovali s jedným z matadorov tímu Vladislavom Palšom, ktorý bol jedným z kapitánov FK, no záverečné kolá vynechal pre svalové zranenie, preto trénoval s úľavami a formálne sa ocitol aj na lavičke náhradníkov ako psychická podpora pre spoluhráčov. Mimochodom, tento borec zostáva aj naďalej v popradskom drese (v zime predĺžil kontrakt o pol druha roka) a jedenásteho júna sa objaví so spoluhráčmi na prvom tréningu.

Aká nálada zavládla po sezóne? „Trošku to bolo sklamanie, že sme jarnú časť nezvládli tak, ako sme si predstavovali. Mali sme to celkom rozbehnuté, no niektoré zápasy nám nevyšli. Na druhej strane pred rokom sme hrali o záchranu a miestenku na uplynulý ročník sme si zabezpečili až v baráži, takže toto umiestnenie je celkom iné.“ Už vstup na jar s Pohroním a remízový výsledok akoby predznamenal neskoršie patálie. V ďalších štyroch dueloch síce východniari zhodne vyhrali, no prišiel zápas v Liptovskom Mikuláši, tesná prehra a tam sa to akoby zaseklo. Popradčania v štyroch zápasoch po sebe pre zmenu nedokázali vyhrať, pričom v týchto vystúpeniach zaznamenali iba jeden gól. „V tejto časti súťaže sa to zlomilo v náš neprospech, pribudli bodové mínusy a rivali nám odskočili. Keby sme boli úspešnejší, nazdávam sa, že by sme inak miešali karty do konca ročníka. Pokiaľ ide o priamu konfrontáciu s tímami, čo skončili pred nami, tak tesne sme prehrali v Skalici vo vyrovnanom zápase. Remíza by tomuto súpereniu viac pristala. So Sereďou sme mali predohrávku ešte v jeseni a tak sme sa s lídrom stretli vlani dva razy, pričom v oboch meraniach síl sme boli úspešnejší. Avšak nedokážem posúdiť, ako postupujúci celok fungoval v tomto roku, no určite išiel kvalitou hore, lebo dostával málo gólov a zvládol duely vonku i doma.“

Aj Podtatranci mali hodnotnú súpisku, na ktorej boli výborní sólisti, no to neznamená zakaždým aj výborný orchester. „Tvorili sme jednoliatu partiu, veľmi dobrú, vo vzťahoch nebol žiadny problém a atmosféra bola naozaj príkladná. Keď niečo zaškrípalo, tak sme si to okamžite vydebatovali. Poruke boli skúsení i mladší a v šatni i na ihrisku to klapalo.“ Škoda, že sa v koncovke Poprad nedokázal zakaždým rovnako uplatniť a navyše sa až príliš spoliehal na lídra Stanislava Šestáka, druhého najlepšieho kanoniera II. ligy, ktorý však nemal až takú podporu v strieľaní gólov u ostatných. „Vieme, že Šesty to v zakončení vie, no bolo by vhodné, aby aj ďalší zabrali,“ dodal Vladislav Palša a naznačil, že je presvedčený, že ambície a ctižiadostivosť FK zostanú aj na novú sezónu. „Naše vedenie uprednostňuje postupné kroky, nie je podstatné expresne sa dostať do prvej ligy a po roku z nej vypadnúť. Radšej treba napredovať síce pomalšie, ale istejšie. A čoho sa treba v ďalšom ročníku vyvarovať? Udržať si vyrovnanú fazónu počas celého obdobia a nedovoliť, aby prišli také výpadky, ako teraz na jar. Neradno sa príliš pozerať dopredu, na koniec sezóny, postup, ale ísť od zápasu k zápasu.“