Východoslovenská enkláva v prvoligovom Pohroní sa scvrkáva. V jarnej časti už nebude v radoch tohto tímu účinkovať ani Patrik Jacko, ktorý sa po bezmála troch rokoch na strednom Slovensku rozlúčil s týmto dresom. Prečo došlo k ukončeniu spolupráce, o tom sme sa s ním zhovárali.
Ku koncu lanského roka vám vypršala zmluva, k obnoveniu kontraktu nedošlo. Boli za tým finančné nároky z vašej strany, ktoré klub neakceptoval?
„Ja som chcel zostať, aj tréner ma chcel, ale niektorí ľudia z vedenia klubu boli proti tomu.“
Možno za ich odmietavým názorom hľadať pokles formy v jeseni?
„Nemyslím si to, však som nastupoval pravidelne v základnej zostave. Skôr v tom boli osobné veci a niektorým činovníkom som sa zrejme nepáčil ako hráč. Niečo som sa dopočul, ale nejdem sa v tom špárať. Na nikoho som však nezanevrel, ide predsa len o futbal.“
Pred časom bolo veľké haló okolo odchodu Pellegriniho a Abraháma, malo to súvis aj s touto záležitosťou?
„Nazdávam sa, že je to spojené s tým. Nesúhlasil som s tým a dal som to i najavo. Tréner mi potom naznačil, že je to dosť veľký problém... Rešpektoval som to, ale nie som z tých, ktorí len pritakávajú a nepovedia si svoj názor. Keby sa to opakovalo, urobil by som to znova.“
Kedy ste zistili, že niečo už neklape vo vzťahových záležitostiach?
„Názor dvoch-troch ľudí, ktorí majú dôležité slovo, som poznal odvtedy, ako som sem prišiel. Tréneri boli však so mnou spokojní a aj ďalší ľudia z funkcionárskeho prostredia. Prvý raz som si uvedomil, že sa blíži koniec, vtedy, keď sme zachránili ligu. Najprv som bol dohodnutý s pánom Filipkom na predĺžení zmluvy, deň po zápase so Senicou mi zase bolo povedané, že to už neplatí a že som skončil. Napokon sme sa dohodli ešte na pokračovaní do konca roka. Avšak už som si uvedomil, že to nie je všetko s kostolným poriadkom a zistil som, že to bude pre mňa ťažké. Lenže prišiel nový tréner a ja som bol stále na ihrisku. Tajne som možno preto dúfal, že sa to možno zmení, no zároveň som aj počítal s tým, že už v tomto roku nebudem v kádri.“
Čo zamýšľate ďalej?
„Zostávam v Žiari nad Hronom, s rodinkou tu máme byt, manželka má dobré zamestnanie a vedno sme preto rozmýšľali, čo bude ďalej. Nádejam sa, že pokiaľ by prišla zaujímavá ponuka – hlavne z finančného hľadiska, lebo už som zodpovedný nie iba za seba a mám i nejaké záväzky - akceptoval by som ju. Dosiaľ sa však nič neobjavilo, takže čoraz vážnejšie uvažujem o návrate do bežného života a o tom, že budem niekde pracovať. Čosi zaujímavé sa už aj rysuje a popri tom by som si ešte azda niekde zahral nižšiu súťaž. Takto to vyskúšam pol roka a potom sa uvidí. Dosiaľ som hral v kluboch, kde som nezarobil veľké peniaze a teda nemám ušetrené toľko, aby som si mohol dovoliť len tak zaháľať. Momentálna situácia ma utvrdzuje v tom, že my, futbalisti, to budeme mať náročné so zapojením sa do pracovného procesu. Možno neskôr by som sa ešte vrátil k profi futbalu, hoci na Slovensku je to už neraz skôr iba o prežívaní. I keď za tri roky v Pohroní – všetka česť – nemeškala ani raz výplata či prémie. Všetko bolo vyplatené do posledného centu, lenže človek zakaždým dospeje do nejakého bodu, kedy všetko prehodnotí a musí sa rozhodnúť ako ďalej.“
Aj ste sa dostali k myšlienke prípadného návratu do Lipian, nenadhodil vám to otec – Emil Jacko – prezident ŠK Odeva?
„Som odchovanec lipianskeho futbalu, mohol by som sa vrátiť, lenže teraz sa orientujem na aktuálne bydlisko z dôvodov, ktoré som už spomenul. Na východe je to s pracovným uplatnením náročnejšie, ale ktovie, čo bude o pár rokov. Nevylučujem, že aj návrat do Lipian bude aktuálny...“