S iróniou by sa dalo povedať, že Lipany sú už zvyknuté na vypadávanie z II. ligy. Lenže stále to rovnako bolí a je to akoby prekliatie pre tento klub. Nehovoriac o iných športovo-technických okolnostiach zápolení, ktoré znepríjemnili aj naposledy ešte viac pôsobenie ŠK Odeva v druhej najvyššej súťaži. My sme si sadli na kus reči s jedným z asistentov trénera Emilom Jackom, ktorý mal tiež turbulentné obdobie v jarnej fáze ročníka. Na to sme sa tiež zamerali pri našich otázkach.

Po zápase s Lokomotívou Košice ste rezignovali na tento post. Prečo?

„Nemal som už viac síl, aby som sa prizeral trápeniu. Bol som sklamaný z prístupu. Niečo chlapci ukázali v úvodných dueloch, lenže potom sa to zlomilo a pôsobili odovzdane. Chýbala iskra, pričom stále bolo ešte o čo hrať. Povedal som, že si dám týždeň voľno, nech to kolektív vyskúša bezo mňa, či to nepomôže. Lenže následne v Bardejove prišiel znovu odovzdaný výkon. Tak sa o záchranu nebojuje.  Preto som definitívne riekol: ďakujem, stačilo za tých šesť rokov.“

Trošku predbehneme sled udalostí – dali ste teda nadobro zbohom tunajšiemu futbalu?

„Nie. Akurát tento týždeň sme sa dohodli, že pokračujem ďalej v tretej lige.“

Myslíte si, že mužstvo prestalo veriť v záchranu?

„Túto otázku som si položil xkrát, lenže neprišiel som dodnes na to, čo sa stalo. Možno sme sa uspokojili s tým, že akože sme sa posilnili. Avšak postupne mužstvo vytriezvelo a chlapci zistili, že to nepotiahnu. Posily nezabrali, mužstvo nemalo na to, aby splnilo zámer.“

Paradoxne v jeseni , keď ste nelovili v iných vodách, ste dosiahli viac bodov než na jar, keď už boli poruke aj noví hráči...

„Rozprával som  sa o tom aj s prezidentom klubu a myslím si, že sme mali nechať ten káder, čo bol vlani. Možno bolo treba našich hráčov, čo vybojovali postup, nechať na súpiske. My sme sa ich zbavili, hľadali sme niečo, no hľadali sme zle. Škoda, že dominovala netrpezlivosť.“

Takže tí, čo pribudli pred jarou, neboli optimálnym úlovkom?

„Ťažko povedať. Títo hráči boli ochotní zabojovať za náš dres, ale nešlo to. Ukázalo sa, že naši konkurenti v boji o udržanie sa posilnili lepšie.“

Kde nastal zlom?

„Začali sme dobre, so Skalicou sme odohrali výborný duel. Potom v Trebišove prišlo sklamanie, vzápätí sme položili na lopatky Poprad. Následne v Liptove sme síce uhrali solídny výsledok a prehrali sme nešťastne, no výkon bol slabý, odovzdaný, ustráchaný do prestávky. Vrchol nastal proti Loky, keď hostia nás prevýšili hlavne v tom, že chceli. Tí, čo mali ťahať, neťahali a tí, čo boli na ihrisku, neraz na to nemali.“

Pocítili ste prípadnú averziu hráčov voči vám?

„Nie. Chcel som si urobiť pauzu, lebo pomaly som mal také stavy, že ma doslova takmer „piclo“. Veľmi som to prežíval.“

Bolo mužstvo dostatočne trénované - narážame na to, že klub funguje na amatérskej báze?

„Pozrite: Poprad je veľmi dobre trénovaný, porazili sme ho, vyhrali sme aj na pôde Pohronia, dva razy sme zdolali Tatran Prešov. Niekedy menej je viac, lenže kvalita bola na súperovej strane pokiaľ ide o individuality. Nevyriešili sme ani  kanoniersky post a rovnako sa nahromadili aj ďalšie skutočnosti, ktoré boli proti nám.“