Niekedy sa problémy na ihrisku riešia ľahšie ako v štruktúrach klubu. Viaceré tímy sa o tom v uplynulých mesiacoch presvedčili. Hoci nechceme byť zlým prorokom, aj vo svidníckom futbale prišlo obdobie neistoty súvisiace s medializovanými informáciami týkajúcimi sa šéfa 1. FK. S trénerom Róbertom Petrušom sme sa však podrobnejšie pozreli hlavne na dianie v jesennej časti III. ligy.

V súvislosti s tým, že  váš brat Marek momentálne nemá nové angažmán, nám zišla na um otázka, či by ste si vedeli predstaviť spoluprácu na jednej lavičke?

„ Bolo by to iste zaujímavé, ale neviem, či by sme vedeli spolu vychádzať. Obaja chceme byť dominantní, ktovie, či by sme sa – obrazne povedané – niekedy nepozabíjali... Avšak nikdy nehovor nikdy, možno raz aj k tomu príde.“

Ako hodnotíte prvú časť sezóny?

„Bolo to pomerne vydarené obdobie čo do zisku bodov. Pritom mužstvo sa lepilo do posledného dňa pred súťažou, nevedeli sme, ako to vypáli. Klobúk dolu pred chlapcami za to, ako si počínali a aké kvalitné výkony vedeli odviesť. Hoci niektoré zbytočné prehry ma, pravdaže, mrzia. Vzhľadom na káder sa domnievam, že aktuálne umiestnenie je veľmi dobré.“

Prečo sa mužstvo dlho dávalo dokopy?

„Na začiatku sa všetko točilo okolo toho, kto bude dirigovať futbal na úrovni klubu, na poslednú chvíľu prišiel nový šéf... So mnou sa tiež narýchlo činovníci skontaktovali azda dva týždne pred štartom. K dispozícii bolo päť-šesť domácich chlapcov, ostatných bolo treba získať. Takže narýchlo sa zháňali hráči na súpisku, bolo to značne hektické. Hovorili sme, že musíme, musíme, aby sme vôbec mohli začať hrať. Bolo s tým spojené riziko, ako to vypáli. Postupne prichádzali chlapci, ktorí boli oslovení, tréningový proces sa dostal do normálnych koľají, mužstvo získalo svoju tvár a záver jesene nám už klapal. Dalo sa na to pozerať a získali sme dôležité body.“

Čo myslíte, o koľko priečok by ste na tom boli lepšie, keby ste mali dostatok času na prípravu a poruke konsolidovaný káder?

„Nazdávam sa, že by sme sa vyvarovali niektorých výkyvov, keď sme síce dokázali aj zabrať, ale potom zase vybuchnúť. Boli by sme zohratejší, silnejší a netvrdím, že by sme boli ešte vyššie ako teraz, ale  určite by sme neboli ani nižšie.“

Najväčšie sklamanie bolo po prehre v Giraltovciach?

„Nuž, nebolo to príjemné, hoci... Viac ma však škrel výbuch v Kalši, čo som dosiaľ nepochopil. Rovnako so Šarišskými Michaľanmi sme do prestávky vyhrávali, a predsa sme prehrali. Ani jedno vystúpenie však nespôsobilo to, že by som bol rozčarovaný z prístupu zverencov. To sa nestalo.“

Určite ste však boli pyšný na chlapcov po stretnutiach s Tatranom Prešov, Humenným, Vranovom...

„Pravdaže. Ukázali, že majú charakter, vedia hrať futbal a trúfajú si aj na favoritov súťaže. S nimi odohrali vyrovnané partie a dokázali aj získať body. Z najlepšieho kvarteta sme prehrali akurát s Lipanmi, i keď súper sa triasol o výsledok v záverečnej polhodine. Aj preto celkovo beriem jeseň ako veľmi vydarenú a chlapci si zaslúžia pochvalu za maximálne penzum práce, ktoré odviedli.“

Už vás zverenci celkom pochopili z hľadiska vašich predstáv o futbale, ktorý by mali hrať?

„Úplne nie, na to bolo málo času a priestoru, ale v druhej polovici jesene už tím robil veci, na ktorých som bazíroval. Naberal výkonnostný vzostup, posúval sa dopredu. Bolo to ucelené, kompaktné, preto sme potrápili silných, lebo sme boli disciplinovaní. Lenže potrebujeme ešte na niektorých veciach popracovať.“

Ako ste ponímali teoretickú výhodu domáceho prostredia? 

„Nám skôr sedela rola outsidera, trebárs v Prešove či Humennom. Nemali sme čo stratiť, ale vyburcovali sme sa a dosiahli cenné výsledky. Doma to bolo niekedy iné, prišli papierovo slabší alebo z nášho rangu a vtedy bolo treba tvoriť. Zo začiatku to bolo kostrbaté, súhra nám neklapala, ale s pribúdajúcimi zápasmi tím získal fazónu, nabral sebavedomie a chlapci si viac verili.“

Čo očakávate od mužstva na jar?

„V prvom rade neviem, čo bude ďalej. Nielen ja, ale ani chlapci, ktorí mi vyvolávajú, lebo sú v neistote. Budú sa musieť doriešiť veci ohľadom kormidlovania klubu a jeho zabezpečenia. Situácia nie je momentálne ružová a sami nevieme, čo sa stane o pár týždňov, mesiacov. Bola by škoda, keby sa mužstvo rozbilo, rozpadlo, lebo chlapci sú perspektívni a  niečo už dokázali, je na čom stavať. Preto prípadný pád dolu by bol pohromou.“