Prehrať dva razy po sebe s kandidátmi na vypadnutie je mrzuté. Tým viac, ak ide o tím, ktorý, naopak, bojuje o postupovú priečku. To sa prihodilo v ostatnom čase popradským druholigistom a my sme vedno s asistentom trénera FK Mikulášom Dvorožňákom hľadali príčiny zakopnutí favorita.

Ide o minikrízu alebo o zhodu nepriaznivých okolností?

„V oboch ostatných dueloch bol rovnaký scenár. Nepremenili sme šance, zradila nás nedostatočná efektívnosť v koncovke. Pokiaľ nedáme góly, nemôžeme pomýšľať na body aj u takýchto súperov, čo sú v tabuľke dolu.“

Hoci by vám vypadnutie v pohári na ihrisku Michaloviec mohlo pomôcť v tom, že sa  hráči sústreďujú už iba na jednu súťaž, opak je pravda, však?

„Vieme, čo sa stalo v závere a nám to vyradilo z hry kvarteto hráčov zo základnej zostavy pre tresty. Napriek tomu, že mám široký káder, predsa len títo borci chýbajú – to sa ukázalo v uplynulých súbojoch.“

V Lipanoch ste dali aspoň gól, na Lokomotíve ani jeden...

„Šance sme mali zakaždým ako prví my, no koncovka nevyšla. Súperi vyťažili z minima maximum v oboch súbojoch. Hoci sme hráčov upozorňovali na štandardky domácich v týchto vystúpeniach a nabádali ich, aby boli koncentrovaní v maximálnej miere, predsa sme inkasovali.“

Proti Lokomotíve bolo o výsledku rozhodnuté do prestávky, s čím vari nikto nerátal. Hostitelia mali nôž na kroku, bolo cítiť z ich strany väčšie nasadenie a zápal?

„Nemyslím si to. Zverencom niet čo vyčítať, po končení zápasu sme im podali ruky a poďakovali za odhodlanie hlavne v druhom polčase. Bolo vidno, že chcú otočiť nepriaznivý stav, po zmene strán sme mali množstvo možností a domáci odchádzali aj kondične. Od sedemdesiatej piatej minúty  hráči Lokomotívy dostávali kŕče a viac sa nehralo ako hralo. Pritom naozaj sme boli herne vpredu a možností bolo dostatok na to, aby sme strieľali góly my. Zväčša sme si ich vypracovali v druhom polčase, keď sme prestriedali. Naozaj blízko k skórovaniu bol legionár Acosta , ale aj Stano Šesták, Štefan Holiš či Štefan Zošák, ktorý trafil do žrde. Boli to vyložené príležitosti.“

Prvý polčas vyznel vo vašej ofenzíve hlucho?

„Za stavu 0:0 mal šancu Acosta a hoci sme boli lepší v držaní lopty, hrali sme viac do šírky. Preto cez polčasovú prestávku sme  chlapcom hovorili, aby sa ťahali viac smerom k bráne rivala a hrali kolmejšie, boli nebezpečnejší. Takže prvý polčas nebol ideálny, no v druhom sme dominovali jasne my. Naháňali sme dvojgólovú stratu, hoci nám to nevyšlo, ale mali sme na to, aby sme to úplne otočili.“

Takže Lokomotíva bola len šťastnejšia?

„Prvý raz sa presadila po rohovom kope, druhýkrát po našej chybnej rozohrávke na jej polovici, po ktorej nasledoval rýchly brejk a prečíslenie traja na dvoch. Strelec išiel v podstate sám na našu bránu. Iné možnosti si hostitelia prakticky už nevypracovali, lebo sme mali celý zápas hru pod kontrolou, ale i tak to dopadlo pre nás zle.“