Minulý rok bol pre futbal v Soli mimoriadne úspešný. Najprv prišiel postup do IV. ligy Sever a naň nadviazalo úspešné ťaženie kolektívu FK v pohárových zápoleniach. Ten sa na prekvapenie dostal do 4. kola a vyradila ho až veľmi tesne prvoligová Podbrezová. Lenže každý úspech má i odvrátenú tvár a možno eufória a nenasýtená ctižiadostivosť boli v istých momentoch silnejšie než skutočné – hlavne fyzické - možnosti aktérov. Aj preto isté úseky jesene už nedopadli tak výrazne, no celková bilancia nováčika nie je zahodenie. Práve naopak, nemá sa za čo hanbiť.

„Určite zápal a nadšenie sa podpísali pod daktoré výborné výsledky hlavne v úvode jesene vrátane pohára,“ rozhovoril sa tréner Peter Mrážik, ktorý je pri mužstve šiestu sezónu, čo je pomaly na Slovensku rarita, hoci on sám naznačil, že na „dedinách“ to nie je nič výnimočné a lodivodi sa tak často nemenia. Aj on pripomenul, že ťaženie v pohári bolo mimoriadne svetlým momentom v dianí klubu a málokedy sa podarí tímu s porovnateľnými parametrami dostať až tak ďaleko. „Vyžiadalo si to však aj svoju daň, lebo pri úzkom kádri, ktorým sme disponovali, nám postupne dochádzal dych a účinkovať súbežne v pravidelnej súťaži i pohári si vyžaduje mať dostatočný hráčsky fundament.“

Kým úvod ročníka Soli vyšiel a prvé dva zápasy vyhrala, neskôr pribudli i zaváhania. „Ako každý nováčik, i my sme čerpali energiu z eufórie. Hráči boli nabudení a rovnako i diváci, funkcionári a všetci okolo futbalu, lebo po dlhej odmlke vo vyššej súťaži sme si to chceli vychutnať. Chlapci vydali zo seba všetko, lenže pravdu povediac ku koncu už trošku chýbali i sily.“ Výsledky boli radostné i smutnejšie. Do druhej kategórie patril výprask v Poprade s béčkom. „Doplatili sme i na to, že domáci mali k dispozícii štyroch hráčov z áčka a hoci sme nepredviedli slabý výkon, súperovi všetko vyšlo. Bol to deň blbec, nič nám nevychádzalo a rivalovi to naozaj šliapalo. Objektívne vzaté – náš premožiteľ tvorí však špičku štvrtej ligy.“ P. Mrážik na otázku či očakával lepšie umiestnenie a viac bodov, odpovedal, že vzhľadom na absenciu v tejto súťaži a to, že FK išiel do silnejšej konkurencie, dianie bolo vlastne preň veľkou neznámou. „Nebyť niekoľkých zlyhaní – kolektívnych či individuálnych – o tri-štyri body sme mohli mať viac. V Spišskom Podhradí sme za stavu 0:0 nepremenili samostatný nájazd a inkasovali sme potom z penalty, ktorá bola oprávnená po faule nášho obrancu. V Gerlachove sme dlho viedli, nezužitkovali sme výborné možnosti, neskôr sme prehrávali, ale dokázali sme ešte vyrovnať. Avšak v nadstavenom čase prišiel rozhodujúci úder súpera. Ako nováčik sme sa poučili, že každé zaváhanie kvalitnejšie celky potrestajú.“ Koho by ste vyzdvihli zo zverencov? „Rád by som vyzdvihol prínos skúseného Mira Hricova, ktorý pomohol v obranných činnostiach a pri organizácii hry. Celkove však na prvom mieste bola partia, ktorá sa snažila, hoci zmienku si zaslúžia aj Mišo Turcovský, Mišo Hajník, brankár Tomáš Petro a tiež Zdenko Cigán (na snímke) – náš najlepší strelec.“

Na margo súčasnosti a zimnej prípravy lodivod FK riekol, že bratia Hricovovci – Miroslav a Adrián – odišli preč a tiež preto bolo treba obzerať sa po posilách. V kádri sa objavili bratia Dvorjakovci, Dubas a Komjaty. „Od posledne menovaného si veľa sľubujeme,“ dodal P. Mrážik.