Určite je vždy lepšie, pokiaľ bratia účinkujú v jednom tíme. Predsa len súrodenecká chémia funguje vždy najlepšie. Tak to je i v prípade bratov Hricovovcov . Lukáš, Miroslav a Adrián hrali už viackrát v rovnakom drese (v regionálnych súťažiach predtým napríklad v Zámutove či vo Svidníku). Naposledy vedno svoju kariéru rozvíjali v Soli. Pravda, trio dlho nevydržalo v kompletnom zložení, lebo po prvom kole sa pobral do Fintíc najstarší Lukáš. Zvyšní dvaja bratia zostali, ale zdá sa, že na jar už to bude zase inak....

Kolektív FK prispel k dobrej vizitke nováčikov štvrtoligovej súťaže v skupine Sever. Nepočínal si síce rovnako úspešne ako popradské béčko či Gerlachov, ale umiestnenie v lepšej polovici pelotónu je solídnou vizitkou po „prvom“ polčase ročníka. Preto aj trošku možno prekvapili slová Adriána. „Zrejme nezostávam v tomto tíme, lebo nastali zmeny, ktoré hráči nemajú radi a to, čo funkcionári sľubovali, sa nenaplnilo,“ podotkol borec, ktorý ďalej pokračoval: „Myslím si, že sme aj my veľkou mierou pomohli k postupu, veď niekoľko rokov sa Soľ pokúšala o postup, no nevychádzalo to, hoci tam účinkovali aj hráči zvučnejších mien.“

Zaujímalo nás, ako sa pozerá tento hráč na účinkovanie v kolektíve nováčika. „Ambície boli pred vstupom značné, šírili sa názory skončiť do tretej priečky, ale nazdávam sa, že káder zodpovedá umiestneniu v lepšej polovici a rovnako tak ďalšie skutočnosti, napríklad tréningový proces. Po pár zápasoch sa ukázali naše limity, no určite sme vychádzali z značnej eufórie, ktorá je obvyklá po postupe.“ Futbalisti Soli sa však dokázali poriadne v jeseni zviditeľniť. Hlavne v pohárových zápoleniach, kde najprv rozdrvili Fintičanov, potom vyradili V. Opátske či dokonca druholigový Bardejov. Ich takpovediac senzačná jazda sa zastavila v súperení s prvoligovou Podbrezovou v 4. kole po najtesnejšej prehre 0:1. „Myslím si, že práve v pohárových vystúpeniach sa prejavilo naše nadšenie a chuť vytiahnuť sa, ukázať sa, no na druhej strane to, že sme sa dostali až tak ďaleko, nám ubralo ohromne veľa síl. Predsa len nie sme takí trénovaní ako hráči z najvyšších súťaží. Preto kondične nám to chýbalo práve v štvrtoligových vystúpeniach, lebo sme veľa pozornosti venovali pohárovým duelom. Hlavne my hráči sme pohárové súboje brali naozaj veľmi prestížne.“

Ako to teda vyzeralo počas prvej časti ročníka? Najprv prišli dve domáce výhry, ktoré nováčika nabudili. Nasledovali dve porážky. Lenže FK sa znovu nakopol a tri razy po sebe zase získal po tri body. Potom však prišiel poriadny debakel v Poprade s tamojšou rezervou. „Domáci na nás vybehli a v tomto dueli sa ukázalo, na čom sme. Lenže podobné veci sa stávajú aj lepším klubom. Avšak na takúto prehru sa nedá len tak ľahko zabudnúť.“ Od tohto výprasku už to bolo až do konca jesene v znamení rôznych výsledkov, pričom celkove zaujalo i to, že zavše sa domáce prostredie nestalo až takou výhodou ako by malo. „Nie je vždy jednoduché hrať pred vlastnými fanúšikmi, ktorí sú nabudení a zaujímajú ich len výhry bez ohľadu, aký súper k nám zavíta. Pravdu povediac vonku sme preto boli azda i uvoľnenejší,“ dodal A. Hricov.