Diana Lemešová to z Vranova nad Topľou dotiahla až do najvyššej rakúskej ženskej futbalovej súťaže. Začínala vo Vranove nad Topľou s chlapcami pod vedením trénera Tomáša Komára. Potom nasledoval ŠK Štich Humenné. V roku 2016  prestúpila do Partizána Bardejov. O dva roky neskôr do rakúskeho USC Landhaus a následne do SKV Altenmarkt. 

V Partizáne Bardejov Diane nič nechýbalo. „V Bardejove som bola veľmi spokojná. Hralo sa mi super. Veľa som sa tam naučila a tam som položila aj základy môjho zahraničného pôsobenia. Prečo som si vybrala práve Bardejov? Pretože všetky baby z Humenného išli do školy do Bardejova. Je to najlepší  ženský klub na Slovensku. Preto som sa tam chcela dostať aj ja. Spočiatku rodičia veľmi nesúhlasili, ale nakoniec s pomocou niektorých ľudí sa mi ich podarilo presvedčiť a splniť si svoj sen dostať sa do veľkého ženského futbalu. Počas pôsobenia v Partizáne som získala titul majsterky Slovenska. Som aj víťazkou Slovenského pohára. Zahrala som si v Lige majstrov. Základná skupina bola v Gruzínsku. Pôsobila som v reprezentačnej WU15, WU17 a WU19. V súčasnosti som na treťom zraze reprezentácie žien,“ povedala o svojom pôsobení na Hornom Šariši Diana Lemešová.

„Baby“ si v ženskom družstve rozumeli. V kolektívnych športoch je dobrý kolektív jedným z rozhodujúcich predpokladov pre získavanie dobrých výsledkov. „Kolektív bol super. Väčšinou mladšie hráčky a  preto sme si aj dobre  rozumeli. Boli sme ako rodina. Viaceré sme bývali na internáte a tak sme boli spolu aj mimo ihriska. Po mojom príchode do Partizána došlo aj k zmene trénera. S novým trénerom Ľubomírom Čekanom som si dobre rozumela a nemala som s ním žiadny problém. Úroveň tréningov bola na vysokej úrovni a tak som futbalovo napredovala.“

Rakúsko je trošku iné ako Slovensko: „V súčasnosti pôsobím v SKV Altenmarkt.  Hrávam prvú rakúska ligu - Planet Pure Frauen Bundesligu. Osobne sa mi darí veľmi dobre a som spokojná. Kolektív je vynikajúci. Je  to aj tým, že Sloveniek je nás tam viacero. Baby z Rakúska nám dôverujú a to ma teší. Rozprávajú sa s nami, žartujú, aj ľudsky si rozumieme. To je hlavné. Rozdiel medzi slovenskou a rakúskou ligou je veľký. Hlavne v tempe hry. Partizán a môj súčasný klub? Vedela by som si predstaviť nejaký prípravný zápas. Pravdu povediac neviem ako by to skončilo.“

Nielen futbalom je človek živý a tak talentovaná futbalistka popracovala aj na vzdelaní. „V Bardejove som maturovala na Gymnáziu Leonarda Stockela. Veľa som sa tam neukázala. Mala som väčšinou individuálny plán. Teraz som začala študovať na FTVŠ v Bratislave odbor kondične trénerstvo a učiteľstvo telesnej výchovy."

Samozrejme mladý človek potrebuje pri plnení odvážnych cieľov predovšetkým podporu svojich najbližších. „Za všetko ďakujem hlavne rodičom, ktorí má od začiatku a aj stále veľmi podporujú v tom čo robím. To je najhlavnejšie,  pretože bez nich by som to nezvládla. Ale musím poďakovať aj bratovi, ktorý má spolu s ockom dotiahli k futbalu. Za to im patrí jedno veľké ďakujem. Môj brat takisto pôsobí futbalovo v Rakúsku. S rodičmi a bratom som v kontakte každý deň.“

Diana Lemešová nezabúda ani na bývalé spoluhráčky. „Som v kontakte s viacerými dievčatami. Najviac si telefonujem s Majou Dimitrijevic. V rakúskej prvej lige pôsobí rad Sloveniek. Na ihrisku sa stretávam s Alexandrou Biroovou a Majkou Mikolajovou. Tie pôsobia v Sankt Poltene a aj  s Monikou Havranovou. Tá hráva v SV Horn. Majka Mikolajová a Monika Havranová boli aj hráčkami Partizána. Okrem Rakúska sa s týmito dievčatami stretávam aj v ženskej repre Slovenska.“