Momentálne je jedno, či tréner býva od štadióna dva kilometre alebo 300-násobne viac. To je prípad i Prešovčana Jozefa Kostelníka, trénera druholigovej Skalice, ktorý „diriguje“ svojich spolupracovníkov aj zverencov na diaľku.  Jeho názory na prestávku v súťaži a prípadné pokračovanie tlmočil aj v tomto rozhovore.

Čo vám je momentálne najviac ľúto po futbalovej stránke?

„Asi to, že nemôžem byť so svojimi hráčmi.“

Komunikujete s nimi denne?

„Som v spojení s asistentmi aj hráčmi a to operatívne. Každý vie, na čom musí pracovať po kondičnej či mentálnej stránke. Ja hráčom verím, nemusím ich kontrolovať. Je to o presvedčení, a nie nariaďovaní príkazov. Súhlasím s múdrou myšlienkou, že čo ťa nezabije, to ťa posilní a každý môže pracovať aj na svojej psychike v tomto nie ľahkom období.“

Už ste sa verejne vyjadrili, že ste skôr za to, aby sa nehralo...

„Myslím si, že sa hrať nebude. Keď budú chlapci niekoľko týždňov doma a potom od nich budeme chcieť, aby po  nejakom týždni nastúpili na majstrák, neviem, ako by dopadli ich výkony. Nejde predsa o to, aby sme si urobili len čiarky za odohrané zápasy... A to, že by sa nehralo o zostup, si už vôbec neviem predstaviť. Podľa mňa by to nebolo už regulárne. Nečudujem sa, že v Európe na to tlačia, aby sa dohralo, lebo ide o veľké peniaze za televízne práva, sponzoring. U nás je to však iné, nehovoriac o tom, že keby sa hralo systémom troch zápasov za týždeň, ktovie, ako by to hráči zvládli. Však nejaké široké kádre nemáme.“

Keby sa po takmer dvoch mesiacoch malo začať hrať, aká dlhá by mala byť spoločná príprava, aby si futbalisti neurobili výkonnostnú hanbu?

„Po štrnástich dňoch  by sa začalo dať hrať, ale pri nahustenom programe by vznikli mnohé riziká. Pripadá mi to také silenie.“

Možno najkrajším darčekom k vašej päťdesiatke bude, keď sa začne bez problémov nový ročník, však?

„Asi áno.“

Ako ste vo vašom klube pristúpili k redukcii platov?

„Okamžite po tom, ako sme skončili s kolektívnou prípravou, sme všetci v klube prešli na sedemdesiat percent platov. Toto má trvať do obnovenia spoločného tréningového procesu.“

Prešla táto úprava miezd s odrenými ušami?

„Každý to zobral rozumne, všetci predsa vedia, aká je situácia.“

Na východe ste naposledy pôsobili v Tatrane Prešov pred šiestimi rokmi, potom ste trénovali v Poľsku, Senici, Liptovskom Mikuláši a  na dvakrát v Skalici, ktorá je stále ambiciózna a to, že ste sa tam vrátili, je prejavom dôvery a ocenenie predošlej práce.

„Vidím tam perspektívu a keby ma práca v tunajšom futbale nebavila, tak sa tam nevrátim.“

Východniar na Záhorí nie je častá kombinácia vo futbale...

„Milo som bol prekvapený z ľudí, zvykol som si rýchlo a v tomto prostredí sa cítim fajn.“

Boli aj náznaky pohnútok vrátiť sa  niekde bližšie k domu?

„Čosi sa črtalo počas mojej ročnej trénerskej pauzy, keď boli dajaké ponuky, ale nechcel by som ich konkretizovať. Vtedy som však riešil jeden projekt. Možno to raz bude na to príhodnejšia doba, však sa hovorí, že  nikdy nehovor nikdy a ťažko predvídať, čo bude neskôr. Všetko závisí od situácie, okolností.“