Nie je sezóna ako sezóna. Kým v tej uplynulej štvrtoligisti Kračúnoviec v skupine Sever doma  nepustili svojich súperov zväčša k slovu a spravidla dominovali, v aktuálnom ročníku kolektív OFK Tatran napodiv vo svojom prostredí často stráca body. Z doterajších štyroch porážok si tri pripísal pred svojimi priaznivcami, k tomu sa pridala aj jedna remíza. Čo sa stalo, že vlastné prostredie už nezodpovedá heslu: Môj dom – môj hrad?

Na túto pomerne jednoduchú, ale  z pohľadu odpovede komplikovanejšiu otázku, sa pokúsil nájsť vysvetlenie tréner Jozef Motýľ, ktorého sme zastihli v nie najlepšej nálade, čo bolo pochopiteľné: „Predtým sme naše snaženie stavali na výsledkoch doma, ale momentálne to neplatí. Je to pre nás sklamanie, po hernej stránke sa trošku trápime, hoci futbalovo s výnimkou ostatného vystúpenia  s Radvaňou nad Laborcom to nebolo až také  zlé. Avšak nepremenili sme šance. Či už mám na mysli zápas  s Gerlachovom, keď sme si nezaslúžili ani len remizovať, nieže prehrať. Avšak neskórovali sme ani raz a súper to dokázal, takže sa radoval. S Humenným sme zase neboli kompletní, preto sme nestačili na lídra, ktorý o triumfe rozhodol v úvodnej dvadsaťminútovke. V tomto prípade si myslím, že zmierlivý výsledok by bol spravodlivejší. Naposledy s Radvaňou to bolo o ničom. Súper bol lepší. Bez oduševnenia sa nedá – a hlavne doma – hrať. Počínali sme si chladne, bez srdca.“ V minulom kole o všetkom rozhodol pokutový kop, keď po dlhom výkope brankára hostí za obranu domácich Ljubarskij si prevzal loptu, urobil kľučku na brankára Štefanika, ktorý ho fauloval a tak rozhodcovi nezostávalo nič iné, len ukázať na biely bod. „My sme si nevypracovali takmer žiadnu vyloženú možnosť, obrana hostí si poradila s našimi centrami. Preto sme si nezaslúžili lepší výsledok. Inak, proti tomuto súperovi sa nám tradične nedarí. Je to pre nás nepríjemný rival, už sme s ním dva razy doma prehrali, odkedy je v štvrtej lige a uňho sme tiež nebodovali. Preto som chlapcov na to upozorňoval, ale vyspelosť niektorých hráčov v strede poľa či vzadu, hlavne Ljubarského, sa prejavila. My sme boli nemotorní, bezradní, nedokázali sme si prekvapivo prihrať a založiť súcu akciu.“ Aj v predošlom vystúpení v Medzilaborciach Kračúnovčania podľahli, pričom znovu si zavarili v prvom polčase, keď sa nechali zatlačiť. „Neboli sme dôrazní v obrane, navyše sme spálili ešte do prestávky dve tutovky a rovnako po zmene strán sme zahodili samostatný nájazd na ich brankára. Až z priameho kopu sme potom skórovali, keď Mihokovi predošlé dva pokusy gólman vyškriabal, ale do tretice už  nestačil. V tomto stretnutí sme mohli tiež pomýšľať na zisk bodu, no nestalo sa. Pokiaľ sa nestrieľajú góly, tak nemožno myslieť na body.“  Tiež v predposlednom domácom stretnutí s nováčikom z Veľkého Šariša sa síce hostitelia snažili, ale body vydreli aj s pričinením šťastia. „Pokiaľ sa ani spolovice nepriblížime k tomu, na čo máme, tak potom to nie je také presvedčivé. Paradoxne vonku nám to ide lepšie, iba raz sme dosiaľ prehrali. V našom prostredí musíme tvoriť, chýba nám klasický útočník, ktorý by podržal loptu, sklepával ju spoluhráčom. Takýto typ stále hľadáme,“ dodal J. Motýľ, ktorý informoval aj o tom, že oproti minulej sezóne v kádri chýbajú dvaja borci -  Lukáč a Nazarej – ktorí zamierili do Koprivnice a niektorí iní na hosťovanie. „Káder máme i tak však dosť široký, ale kvalita by mohla byť i trošku vyššia. Možno i absencia spomínaných dvoch borcov sa teraz prejavuje, ale treba sa s tým popasovať,“ zakončil svoju úvahu lodivod Kračúnoviec.