Meno Stanislav Šesták  stále rezonuje v povedomí priaznivcov na celom Slovensku, Bývalý reprezentant sa niekoľkokrát zviditeľnil najkrajším možným spôsobom nielen v národných farbách, ale i počas klubovej kariéry u nás či v cudzine. Zdalo sa, že vlani po tom, čo rozviazal zmluvu v septembri s maďarským Ferencvárosom Budapešť, odíde naozaj do futbalového dôchodku, ale to nie je také jednoducho. Hráč, pre ktorého sa stala lopta drogou, ešte nechcel  herne „abstinovať“.  Hoci pri alternatívach jeho comebacku sa spomínali všakovaké tímy počnúc I. ligou (Prešov) a končiac rodnou Demjatou, nakoniec  zakotvil pod Tatrami. Dôvody jeho rozhodnutia boli všeobecne známe.

Zaujímalo nás, ako si znovu privyká na zimnú zaberačku v druholigovom tíme? „Postupne sa do toho dostávam,“ rozhovoril sa ostrieľaný matador, ktorý sa o čosi skôr vrátil zo zájazdu Popradčanov v Čechách. Má menšiu úľavu aj vzhľadom na to, že v prvom prípraváku proti Podbrezovej si narazil pätu a stále to nemá doliečené. „Odštartoval som v zbieraní tréningových dávok o čosi neskôr než ostatní, po zranení päty som mal zase menšiu pauzu.“ Dosiaľ sa predstavil v pár zápasoch, naposledy proti Pardubiciam i Bohemiansu, keď sa objavil na ihrisku zakaždým v jednom polčase. „Výpadok v tréningovej záťaži cítim, to je pochopiteľné, teraz pracujeme na kondičných veciach, dúfam, že to bude lepšie, keď už budeme cibriť typické futbalové prvky.“

Od jeho ostatného majstráku uplynulo niekoľko mesiacov, odvtedy trénoval skôr rekreačne s chlapcami z Demjaty alebo individuálne. „Prirovnal by som to k obdobiu, ako keby som bol zranený, lebo som nemal žiadne náročné tréningy, venoval som sa najviac rodine. Takže preto treba nejaký čas, kým sa do toho naplno dostanem. Kondičné resty ešte cítiť. Štvormesačnú pauzu nemožno zmazať šmahom ruky, takže sa to prejavuje na výbušnosti a podobných veciach. Aj na to však príde rad, určite podlžnosti postupne dobehnem. Ešte je čas dovtedy, kým sa rozbehne súťaž, aby som sa dal dokopy.“

Hoci neradno predbiehať, predsa nám nedalo. Aby sme S. Šestáka nenakriatli otázkou, či sa neobáva toho, že po jeho príchode bude voči jeho osobe vznesená až nadľudská latka kritickosti a náročnosti?  Predsa len každý vie, čo dokázal vo svojej kariére  a preto iste mnohí budú očakávať od neho pomaly aj „zázraky“. „Dúfam, že to tak nebude. Chcem mužstvu pomôcť výkonmi aj celkove svojím zástojom. Ja som sa už o tom zmienil, že som neprišiel preto, aby som  dal na jar dvadsať gólov, lebo najlepšie roky mám za sebou. Moja pomoc sa bude odvíjať aj od toho, že budem motivovať mladších v akadémii, áčku, béčku a verím, že čosi zo skúseností sa mi podarí odovzdať im. Takže nepôjde len o to, čo ukážem na ihrisku, ale aj o ďalšie skutočnosti. Dúfam, že som to dostatočne vysvetlil, každý to pochopí a nedočkám sa negatívnych odoziev, nadávok, čo býva , žiaľ, bežné pri všetkých hráčoch.“

V jeseni nosil kapitánsku pásku V. Palša, trúfol by si Stano na túto funkciu. „Netúžim po tom, Vlado je v tíme dlhšie a nevidím dôvod na zmenu. Je jedno, kto je kapitánom, podstatné bude, aby sa vytvorila správna partia. Na začiatku sme sa o tom rozprávali s trénermi, dospeli sme k názoru, aby kolektív bol mentálne silný aj po prípadných prehrách a čiastkové neúspechy ho nerozložili,“ dodala exkluzívna posila v tíme Popradu.