Saint Mandrier. Prístavné malé mestečko na juhovýchode Francúzska, blízko od Toulonu, na pobreží Stredozemného mora sa stalo druhý októbrový týždeň (6. až 12. 10.) futbalovým centrom železničiarov. 

Sitom kvalifikačných kôl prešlo osem európskych krajín plus India, v spoločnosti najlepších futbalových železničiarov starého kontinentu nechýbali ani Slováci. Pilierom obrany a zároveň jedným z najstarších členov kádra bol Róbert Chalupka. Hrajúci tréner piatoligového Jasenova vnímal francúzsky turnaj ako jeden z vrcholov sezóny.

„Prípravu som absolvoval zvlášť poctivo, lebo pred poldruha rokom som musel s kolenom ľahnúť pod skalpel, čo ma vyradilo z kvalifikačného turnaja. Chlapci však boje o postup zvládli, miestenku do Francúzska získali a ja som im chcel dokázať, že do kádra stále patrím, mám mu čo dať. Tiež to bola pre mňa výzva, či ešte nepatrím do starého železa, či zvládnem návrat na futbalový trávnik v požadovanej forme i výkonnosti. Činnosť v Jasenove ma nútila na sebe pracovať, byť v plnej záťaži. Predsa len už najmladší nie som,“ povedal na úvod 38-ročný futbalista.        

Bol zdravotný stav stopercentný? - „Ak by som cítil bolesť, hoci iba sem-tam, na turnaj by som nešiel. Nemalo význam zaberať miesto v kádri, ak nie ste fit na sto percent. Za šesť dní sme odohrali päť stretnutí, hralo sa 2 x 35 minút, takže takmer plná záťaž. Len úplne zdravý a pripravený som mohol aj takúto zápasovú porciu zvládnuť. Možno si niekto povie železničiari a futbal, tempo však bolo naozaj vysoké,“ poznamenal na zelenom trávniku už harcovník. 

Futbalovú výpravu tvorilo sedem východniarov, pätica zo stredného Slovenska a kvarteto z Trnavy. 

Slovensko: brankári - U. Krnčan a Naroda, hráčsky do poľa boli pripravení - P. Vilčko, R. Chalupka, R. Šiška, L. Vaľa, M. Juhasz, F. Pituk, R. Henžel, M. Rehák, J. Krajčovič, L. Augustín, G. Orosz, J. Dzerenga, P. Dobrík, D. Štubniak, tréner: Marián Kubinec. 

S akými ambíciami ste cestovali do oblasti Francúzskej riviéry? - „V skupine nás čakali silní Rusi a neznáma India, ktorá zažila na podujatí premiéru. Cieľom bol postup, ak nie z prvého miesta, tak z druhého, hoc aj cez ťažší žreb vo štvrťfinále. V tichosti sme túžili dostať sa do finálovej skupiny, lebo tá už znamenala istotu medailového návratu. Hneď prvé dni dali jasne najavo, že nás čaká riadna fuška.“

Skupina C (Rusko, India, Slovensko) priniesla výsledky, keď skóroval vždy iba jeden tím: Rusko - India 2:0, India - Slovensko 0:3, Rusko - Slovensko 3:0... - „Mali sme menšiu výhodu, že prvý zápas v skupine odohrali Rusi a Indovia, takže oboch súperov sme videli priamo v akcii. Keď si niekto z nás myslel, že to bude jednoznačná nakladačka, mýlil sa. Indovia vzdorovali, i keď v ofenzíve nemali veľkú silu, držali tesný výsledok prakticky až do záveru.“

V turnaji je vždy dôležitý vstup. Slovensko ho zvládlo, Indiu ste porazili... - „India mala v kádri takmer výlučne mladíkov, ktorí behali ako utrhnutí z reťaze. Udržať nulu v defenzíve znamenalo dosť práce, ale vydržali sme bez ujmy, výsledok gólovým hetrikom zabezpečil Jakub Krajčovič. Napokon bol na turnaji naším jediným strelcom, teda ako ofenzívny „hroťák“ do bodky splnil úlohu.“

Keď sa povie „Rusko“, je to vždy aj športová kvalita. Sú dobrí takmer vo všetkom, ani futbal železničiarov neznamenal výnimku... - „Vyrovnaný zápas, rozhodlo sa až tesne pred koncom. Za stavu 0:1 sme šli do rizika, museli sme otvoriť defenzívu a s väčším počtom hráčov podporiť útok so snahou o vyrovnanie. Chceli sme sa vo štvrťfinále vyhnúť súperom typu Francúzsko alebo Nemecko, ale vabank nevyšiel.“

Štvrťfinále - zápas o všetko. Víťaz berie medaily, porazenému ostáva hrať o 4. až 6. miesto. Výsledky: Nemecko (1A) - Slovensko (2C) 0:2, Bielorusko (1B) - Francúzsko (2A) 3:0, Rusko (1C) - Belgicko (2B) 4:2... - „Čo si pamätám vystúpenia slovenskej reprezentácie za môjho pôsobenia, predviedli sme snáď jeden z najlepších výkonov. Bojovnosť a oduševnenie z našej strany bola samozrejmosťou, ale Nemci nás takmer celý zápas tlačili, hrali agresívne a rýchlo. Mali sme však smrtiace brejky, Krajčovič získal dvojgólové vedenie, a keď súper v závere nepremenil pokutový kop, boli sme jednou nohou postupujúci.“

Finálová skupina priniesla konfrontáciu so známymi Rusmi a favorizovanými Bielorusmi. Napokon naši ťahali za kratší koniec, prehry bez streleného gólu. Výsledky: Slovensko - Bielorusko 0:4, Slovensko - Rusko 0:2, Rusko - Bielorusko 1:2... - „Sústredili sme sa viac na zápas s Rusmi, lebo Bielorusi predvádzali absolútnu špičku. Ich reprezentácia bola vyskladaná z druholigového tímu Lokomotiv Gomeľ, mali vo svojich radoch aj niekoľko profesionálov, ťažko sa bolo s nimi merať. Chceli sme si teda ušetriť sily na Rusov, cez ktorých sme vnímali schodnejšiu cestu k výhre. Poznali sme súpera, on samozrejme nás, ale nádej sme si uchovávali aj tým, že dvakrát prehrať na turnaji s rovnakým súperom by sme nemuseli.“

Napokon prehra 0:2... - „Pomerne rýchlo sme inkasovali, po centri hlavičkou. Tesný stav sa držal dlho a v závere sme museli opäť staviť na riziko, lebo ani remíza pri vysokej prehre s Bielorusmi nám prakticky nič neriešila. V poslednej minúte sme inkasovali, čo definitívne znamenalo zisk bronzovej medaily.“ 

Patrilo Robovi Chalupkovi na trávniku miesto v tradičných obranných radoch? - „Samozrejme. Vekovo sa už radím medzi najstarších hráčov, hrali sme systém na štyroch obrancov, odohrať za šesť dní presne päť zápasov, i keď časovo po sedemdesiat minút, bola makačka. Vysoké tempo, nevýhodou pre nás bola skutočnosť, že všetky stretnutia sme odohrali na umelej tráve. Nie každý bol zvyknutý, pripravený.“

Bronz bol naplnením cieľa, znamenal spokojnosť... - „Medailu získali Slováci tuším po dvanástich až štrnástich rokoch, vtedy sa tešili zo striebra v Čechách. Pri kvalite, akú ponúkol turnaj, to bol veľký úspech.“

Ako sa zhostili podujatia organizátori? - „Zaslúžene im treba aj takto aspoň na diaľku poďakovať, jediné, čo snáď možno vyčítať, je už spomínaná umelá tráva.“

Ponúklo francúzske Stredomorie aj priestor na relax? - „Času na oddych veľa nebolo. Zápasový program bol riadne nabitý, trochu voľna sa naskytlo, ak sme mali úvodný výkop o desiatej dopoludnia, vtedy ostal trochu času aj na prechádzky pri mori. Keďže sme museli každý deň poriadne regenerovať, nebolo voľna až tak veľa.“

Isto sa však chvíľa na nákupy našla. Prísť domov bez darčekov sa nepatrí... - „Všetky povinnosti som splnil. Po poslednom zápase turnaja nasledoval rozlúčkový banket, pred ním sme navštívili obchody, nákupy teda boli. Medzi darčeky mi pribudlo aj kvalitné francúzske víno, ktoré sme z výpravy nemohli nechať bez povšimnutia, aby ho mali možnosť ochutnať aj naše polovičky doma,“ dodal Róbert Chalupka.