Lavína neúspechov, ktorá zasypáva prvoligových futbalistov Tatrana Prešov, sa nezastavila ani v štvrtom jarnom kole. Zelenobieli utŕžili na ihrisku v Ružomberku ďalšiu zdrvujúcu porážku a tak ako v Dunajskej Strede, i tentoraz prehrali 0:5. A zase po zmene strán inkasovali viackrát v rozpätí pár minút. Nuž, blato, do ktorého východniari spadli, sa na nich lepí čoraz výraznejšie.

Pravda je taká, že východniari mohli v Liptove prehrať ešte výraznejším rozdielom. Lenže nestarnúci brankár Maroš Ferenc, ktorý je dvojkou, sa poriadne viackrát vyznamenal a predviedol niekoľko zákrokov v situáciách, keď domáci diváci už kričali: Góóól! Poradil si s viacerými sólovými nájazdmi i so streleckými pokusmi zblízka a prejavil mimoriadnu dávku mrštnosti. Jeho reflexy boli obdivuhodné. Len týmto jeho vlastnostiam mohli hostia ďakovať za to, že inkasovali „iba“ päťkrát. A prečo sa do brány postavil práve on namiesto jednotky – Jozefa Taliana „Chceli sme, aby si Jožko psychicky odpočinul pred nastávajúcim derby s Michalovcami. Predsa len nie je príjemné, keď gólman vyťahuje viackrát po sebe loptu spoza svojho chrbta. Navyše mal nejaký menší zdravotný problém s rukou, preto nastala táto zmena,“ poznamenal 36-ročný Maroš Ferenc. V Tatrane pôsobí ako tréner brankárov a dokázal, že je stále mužom na svojom mieste, hoci medzi žrďami áčka dostáva príležitosť iba sporadicky.

Ani bravúry tohto ochrancu svätyne však nezabránili tomu, aby Šarišania nezaknihovali potupný debakel. Lenže v zdecimovanej zostave sa naozaj nedá pomýšľať na pozitívnejšiu bilanciu. K dlhodobým maródom P. Jackovi, Kačalovi a Luberdovi pribudol aj Streňo, ktorý podstúpil operáciu kolena a bude niekoľko týždňov mimo. Takže hlavne obranné šíky Tatrana sú roztrhané doslova na franforce. A aby toho nebolo málo, v zápase v Ružomberku sa zranil aj ďalší stopér Bartek, ktorý si pravdepodobne poranil stehenný sval. „To sme už neustáli, narušilo to homogénnosť našej defenzívy, namiesto Kuba prišiel na ihrisko Tubonemi, ktorý je ofenzívnym typom futbalistu. Potom to už horelo, chlapcov zranenie opory ešte viac psychicky položilo,“ priznal gólman Prešova a zdôraznil, že po stretnutí  sa mu ťažko zaspávalo, lebo dlho do noci si premietal kľúčové okamihy duelu. Naznačil, že sa cítil pred stretnutím výborne a rovnako aj spoluhráči, hoci už do prestávky hostitelia mali možnosti a zatlačili našich. „Odolávali sme, niečo som aj pochytal, ale zlomový moment prišiel tesne pred koncom prvého polčasu, keď sme inkasovali druhý zásah po prieniku Faška celým stredom ihriska. Keby sme prehrávali len 0:1, možno by výsledok nebol až taký krutý, lebo stále bola nádej na nejaký zvrat. Lenže treba to brať realisticky, chýba nám kvalita, v zime sme sa skôr oslabili ako posilnili a okrem toho prišli výpadky viacerých stabilných jednotlivcov. Verím však, že sa postupne vyškriabeme aj z tejto situácie a po návrate maródov získame aj nejaké body.“

Druhý gól posadil Ružomberčanov na koňa, po prestávke hrali uvoľnene, kým hostia sa čoraz viac len trápili. „Škoda, že sme znovu ako na pôde DAC inkasovali počas pár minút tri góly. Mrzelo to, lebo inak by sme to vnímali, keby sme prehrali len tesne. Mali sme aj my nejaké možnosti, hlavne  Micherda dva razy. Takto sme dostali ďalšiu päťku a musíme sa s tým vyrovnať. Lenže treba dať hlavy hore, makať na tréningoch a myslieť už na Michalovce. Verím, že konečne budeme úspešní,“ pripomenul brankár M. Ferenc. Preňho napriek výprasku mal tento zápas zvláštnu príchuť, bol to totiž jeho prvý štart medzi elitou. „Hoci v Tatrane som od mládežníckych rokov a v sedemnástich ma tréner Adamec zobral do áčka, predsa nemal som to šťastie zachytať si v prvej lige. Situácia bola náročnejšia, aby som sa dostal do základnej zostavy. Pri borcoch ako Zítka, Trančík, Pulen bolo nemožné uplatniť sa výraznejšie v áčku. V Trenčíne bol zase na tomto poste Lipčák,“ konštatoval matador, ktorý si vyskúšal aj pôsobenie na Cypre či Holandsku a po návrate domov bol aj v Michalovciach i Trebišove. Keď sa ocitol znovu v Tatrane, tak narazil na ďalších silných konkurentov (Diviš, Plánička). „Takže preto až teraz som zažil svoj debut na takejto scéne,“ pripomenul M. Ferenc . Škoda, že hoci sa išiel v bráne roztrhať, predsa nakladačku neodvrátil. Nuž, bodaj by to bol posledný výprask Prešova v ročníku.