Inak vníma veci človek, ktorý má 40 rokov alebo 64. Aj v tom možno hľadať odôvodnenie svojho rozhodnutia, čo urobil tréner Karol Kisel, ktorý prednedávnom ohlásil, že končí na lavičke Trebišova. Vyskytli sa totiž niektoré veci, ktoré už z pohľadu svojho veku nemienil ďalej znášať a uprednostnil svoje zdravie a vnútornú pohodu pred ďalšími poryvmi. Pritom nedá naďalej dopustiť na vedenie Slavoja a ľudí, ktorí odvádzajú fantastickú prácu v prospech napredovania tohto športu v Zemplíne.

V čom teda možno hľadať myšlienku opustiť tento post? Bolo to pnutie medzi ním a zverencami? „To by som nepovedal, ale prestalo ma baviť, keď som musel s niektorými hráčmi hľadať cestu, ako im mám povedať pravdu a usmerniť ich, aby hrali ešte lepšie. Zvyšovanie hlasu v záujme toho, aby som ich vyburcoval a to, že som začal byť nervózny, vyústilo do toho, že som si povedal, že takto ďalej nie. Buď to budeme robiť, ako to chceme robiť alebo...“ Zrejme za vaším počinom bolo aj to, že ste starší kouč, možno pred dvadsiatimi rokmi by ste to vnímali trochu inak... „Stopercentne.   V tomto klube sa dobre pracovalo, ale objavili sa daktoré momenty, ktoré boli limitujúce. Pracoval som s veľmi malým počtom hráčov. Niektorí sa zranili, iní odišli do škôl a netrénovali takmer celý týždeň. Zostali sme na tréningoch len desiati-jedenásti a s takým počtom bolo ťažké niečo nacvičovať. Chodili síce chlapci aj z Michaloviec, ale nikdy som nevedel, ktorí jednotlivci prídu a či vôbec budú poruke. Žiaľ, niet súcich mladých adeptov a to je smutné.“

Zamierili sme našu pozornosť na predošlé slová a konkrétne na to, ako to bolo s hráčmi a ich ponímaním filozofie K. Kisela. Nepochopili ju alebo pristupovali k predstavám kouča lajdácky? „Mysleli si, že netreba na sebe robiť viac a to, čo vedia, že im stačí. Týkalo sa to skôr starších, ktorí v šatni diktovali svoje zámery. Hoci som nevychádzal s nikým zle a hlavne s mladými nebol problém. Lenže prestalo ma baviť, aby som vymýšľal formu, ako mám chlapcom  povedať svoj názor bez toho, aby vznikol konflikt či roztržka, hádka. Futbal má robiť radosť, ale musí v ňom byť i živelnosť a treba si otvorene vydebatovať klady aj zápory. Keď tréner má čo  riecť, tak by to mal povedať bez okolkov.“

Posledným odkoučovaným duelom  bolo meranie síl s Lokomotívou Košice. Už pred ním bez ohľadu na to, ako sa to skončí, bol K. Kisel rozhodnutý, že skončí. „Škoda, že sme nevyhrali, lebo sme dostali hlúpy gól. Pravdaže, keby naša bilancia bola úspešnejšia, k tomuto kroku by zrejme nedošlo, lebo by bola iná atmosféra, veselšia nálada. Nazdávam sa, že druhá liga je veľmi náročná na to, aby sme mohli vyskakovať niekde v popredí. Podmienky v prvom poltucte sú niekde inde, ostatní účastníci sú maximálne vyrovnaní. Tak ako sme súťaž zachránili v minulom ročníku, som presvedčený, že rovnako bude Slavoj úspešný v boji o zotrvanie aj v tomto ročníku,“ riekol už bývalý lodivod Zemplínčanov, ktorý pred časom prišiel do Slavoja z Tatrana Prešov, lenže vtedy bol klub v inej situácii. „Bol na dne, bez financií, primeraného zabezpečenia. Teraz to bolo iné, pred šéfom klubu treba sňať klobúk dolu, vytvoril super podmienky.“

K. Kisel naznačil, že nedal zbohom trénerskému remeslu. „Viem, že je logické nasadzovanie mladých trénerov, no pokiaľ by prišla ponuka, nezavrhol by som ju. Cítim sa dobre,  robota ma baví, tak ako na jar či na začiatku tejto sezóny. Škoda, že sme nedoplnili mužstvo ako sme chceli a nepribudli šikovní mladíci, lebo potom sa to prejavilo v umiestnení i konštatovaní, že patríme predsa len do spodnej polovice pelotónu.“