Prvú polovicu treťoligového pelotónu po jesennej časti aktuálneho ročníka uzatvára nováčik z Krompách. Pre zverencov trénera Ľuboša Ontka je to iste pekná vizitka, tým viac, ak berieme do úvahy aj plusový jeden bod v tabuľke pravdy. Zaujímavé je, že futbalisti FK POKROK SEZ získali iba jednu remízu, čo je suverénne najmenej zo všetkých účastníkov regionálnej elity. Je to možno aj dôkazom toho, že Krompašania sa vo vyššej súťaži nezamerali na bránenie alebo taktizovanie s úmyslom dosiahnuť aspoň bod, ale vrhali sa proti súperom naplno i s prípadným rizikom, že prehrajú.
„Sme príjemne prekvapení z toho, ako sme si počínali a nepočítali sme s tým, že získame toľko bodov, koľko máme,“ podotkol v úvode rozhovoru tréner Ľ. Ontko a naznačil: „Pravdaže, ťažili sme z entuziazmu, nadšenia, motivácia bola pre hráčov na inej úrovni, čo súviselo s postupom. Chceli si rovnocenne merať sily s konkurenciou, ukázať sa v dobrom svetle a potvrdiť, že si účasť v tretej lige zaslúžia. Neoblo ich treba nejako špeciálne burcovať na zápasy, sami si uvedomovali, do čoho idú a čo sa od nich očakáva. Určite postupne bude treba pritlačiť aj na túto stránku, lebo predsa len už ten zápal nebude taký výrazný ako v doterajšom období. V prvom rade nám ide o to, aby práca s chlapcami viedla k ich radosti z futbalu, z predvedenej hry. A verím, že latku kvality, ktorú sme si nastavili, udržíme i na jar.“ Niektorí hráči si takúto súťaž oprobovali po prvý raz, iní zase už hrali aj v republikových zápoleniach – buď v doraste alebo medzi seniormi. Mužstvo sa však pripravilo dôslednej na úroveň zápolení a nič ho nezaskočilo. „S výnimkou jedného-dvoch tímov sme neťahali za kratší koniec, ale boli sme rovnocenným súperom.“
Bilancia mohla byť ešte výraznejšia., ale ako to už chodí, pritrafia sa tiež zaváhania, ktoré mrzia doteraz. Krompachy na domácej pôde prehrali len s iným nováčikom zo Šarišských Michalian, s lídrom zo Stropkova a remizovali s Giraltovcami. „Aj proti Šarišským Michaľanom to herne nebolo také jednoznačné pre hostí, ako ukazuje výsledok. V prvej fáze duelu sme mali šance, ktoré sme nepremenili a potom hostia udreli. Do čoho kopli, to im tam padlo. Lopta je však guľatá. Na druhej strane sme vonku získali body, s ktorými sme možno ani nerátali, takže vo futbale je to tak.“ Ontkovci však doma ukázali neraz svoju silu, porazili trebárs V. Opátske, Vranov či Sninu. „Pred našimi divákmi sme boli silnejší, psychika hráčov bola na vyššej úrovni, viac si verili, počínali si pokojnejšie, istejšie. Hoci aj vonku sme boli neraz úspešní.“
Hoci skóre majú Krompachy aktívne, predsa možno zaujal pomerne vysoký počet inkasovaných gólov. Z čoho to pramenilo? „Hráme taký futbal, ktorý má priniesť góly, čo je pastva pre oči fanúšika. Takže sme radšej, keď to skončí 4:3 než 1:0. Nezamerali sme sa na defenzívu a pokiaľ sme chceli skórovať, museli sme ofenzívu vystužiť vyšším počtom hráčov. A to i doma, čo niekedy spôsobilo riziko a daktorí súperi to dokázali šikovne využiť. Keby sme si však tak nepočínali, tak možno iné zápasy by sme nedotiahli do zdarného konca,“ komentoval herný prejav zverencov Ľ. Ontko. Na otázku, ktorý výkon si najviac cenil, bez váhania odpovedal, že v zápase s Vranovom doma a vonku zase v Rožňave či Prešove. „Tam sme zase využili to, že hostitelia hrali otvorene a vyťažili sme z brejkov. Teda urobili sme im to isté, čo u nás vyviedli Šarišské Michaľany. A či bol aj nejaký prepadák? Premrhali sme posledné tohtoročné vystúpenie – dohrávku vo Svidníku. Mali sme na viac, ale prešustrovali sme prvý polčas. A vo Veľkých Revištiach to tiež v prvom polčase nebolo dobré, vtedy sme to len doslova odchodili. V týchto dvoch dueloch sme nepodali dobré výkony, inde aj napriek strate to nebolo zase zlé.“ Tréner naznačil, že v spomínaných dueloch bolo cez prestávku v šatni dusno. „Necestujeme dlhé štreky preto, aby sme súboj len absolvovali, súťaž je náročná aj na financie a keď už niekam vycestujeme, tak si máme schuti zahrať. Pokiaľ však absentuje primeraná ochota, tak ide o vyhodené peniaze. Vie ma nazlostiť, ak hráč neukáže to, čo v ňom je.“