Odkedy prišiel z Pušoviec do Lipian (pred jarnou časťou minulého treťoligového ročníka), tak nestrelil gól. Dočkal sa až naposledy už v druholigovom meraní síl proti Haniske. Pavol Popovec však nebol z dlhého čakania na svoj prvý zásah nervózny. Je defenzívnym futbalistom, obmieňa rôzne posty buď v stredovej formácii alebo v obrane, kde sa objavoval na kraji i v strede. Predtým si niekedy vyčítal, že netrafil loptu lepšie, aby skončila v sieti, ale tentoraz mu to išlo parádne. Dosiahol hetrik, ba čo viac, všetky tri góly zaznamenal hlavou.

   To sa len zriedkavo vidí a tým viac, ak ide o stopéra. „Som rád, že mi to tam konečne padlo, ale podstatné bolo, že sme prvý raz v tomto ročníku vyhrali. Pokiaľ ide o moje predošlé možnosti, tak som si hovoril, že príde ja ďalšia šanca,“ rozhovoril sa úspešný strelec. Vraj nemal žiadne tušenie pred uplynulým stretnutím, že by sa mohol stať mužom duelu. Navyše začiatok vyšiel lepšie hosťom, ktorí vyhrávali po pár  minútach 2:0. „Dúfali sme, že už to konečne musí prelomiť, lebo v predošlých zápasoch sme neraz nemali šťastie v koncovke. Keď som dal prvý gól, tak  mal som „tušák“, že raz by  mi to tam mohlo ešte padnúť a keď vyšlo aj to, tak ma spoluhráči hecovali, že by mohol byť i hetrik. Tak som išiel na štandardku a oplatilo sa,“ poznamenal šťastný Pavol Popovec.

 Prvý raz sa presadil pár sekúnd pred koncom prvého polčasu. Bol to nesmierne dôležitý gól, lebo Lipany posadil na koňa, naopak, s hráčmi Hanisky to zalomcovalo. Ako vždy, keď mužstvo inkasuje gól do šatne. „Miki Gomoľa vyhral ťažký súboj medzi dvoma protihráčmi a vrátil loptu na prednú žrď. Protihráč odbehol odo mňa, zostal som sám, ocitol som sa vo vyloženej pozícii a skóroval.“ Potom sa presadil L. Eliaš, ktorý vyrovnal po zmene strán na 2:2 a tretí raz loptu do siete poslal znovu Popovec. „Lopta prešla cez skrumáž hráčov a ja som dúfal, že sa kožená dostane až ku mne. Trošku som si musel pokľaknúť, ale nebola to náročná situácia. Do tretice som sa presadil po tom, čo prišla centrovaná lopta a v páliacom slnku sa akosi stratila. Brankár ju podbehol a ja som za ním vyskočil, pričom som ju trafil znovu hlavou.“

Vraj hetrik hlavou ešte nedal a možno niekedy v mládežníckych kategóriách už tri razy skóroval, ale nespomenul si na to presne.  Lipany teda dočiahli na premiérové tri body v druholigových zápoleniach. Vedeli, že proti Haniske by to mohlo vyjsť, ale možno priveľká motivácia spôsobila, že im ušiel začiatok merania síl. „Prvý raz hostia udreli na po chybe nás, stopérov, keď sme to trošku podcenili. Druhý gól zase padol po peknej strele protihráča,“ poznamenal stopér, ktorého prenasledovalo v letnej príprave zranenie a tri týždne maródoval s boľavým kolenom. Vynechal preto aj záverečné prípravné duely, ešte aj potom ho to obmedzovalo počas  tréningov. Ostatný husársky kúsok ho určite nabudí a je to preňho iste najlepší medikament na boľačky. Na margo duelu Lipian  s Haniskou ešte  P. Popovec riekol, že hostia po získaní náskoku už nemali vyložené šance a v druhom polčase ich domáci zjavne zatlačili. „Dianie sa neskôr nieslo úplne  v našej réžii, mali sme ďalšie vyložené možnosti, súper sa len bránil a diváci boli veľmi spokojní, ako sme si po zmene strán počínali. Určite nám pomohlo, že sme ešte do prestávky dokázali znížiť, predsa len ťažšie by sa to otáčalo.“