Mať v tíme aspoň jedného pohotového zakončovateľa je polahoda. Hráč, ktorý vie dávať góly ako na bežiacom páse, je všade úzkym profilom a preto tie celky, ktoré ho majú vo svojom strede, si mädlia ruky. Tak je to i v prípade Svitu, dres ktorého oblieka jesenný strelecký kráľ Lukáš Stanislav. Šestnásť čiarok v jeho „výkaze“ hovorí za všetko a aj vďaka nemu sa nováčik najvyššej regionálnej súťaže drží poriadne vysoko.

Na otázku, či tento 28-ročný borec tušil pred sezónou, že mu to bude tak sypať, odpovedal bez okolkov: „Klamal by som, keby som povedal, že nemám najvyššie ambície. Niekedy si dávam až prehnané ciele, aby ma to hnalo dopredu. Chcel som čo najviac pomôcť dobrému tímu, ktorý je výborne  vyskladaný,“ povedal odchovanec Spišskej Novej Vsi. Dosiaľ nedal nikdy toľko gólov, toto je jeho maximum za pol sezóny. Dokonca predtým dal za celý ročník ešte menej než tentoraz za „polčas“ ročníka. Tento hrotový hráč by možno mal aj lepšiu bilanciu, ale vynechal jeden zápas vo Vranove a duel proti Pušovciam sa zase skončil predčasne. Avšak aj tak v tomto úseku skráteného zápasu dokázal zaznamenať štyri zásahy Pokiaľ ide o spôsob zakončenia, je obojnohý futbalista, dokáže skórovať aj hlavou (presadil sa aj z bieleho bodu). Strieľal nielen zvnútra šestnástky, ale aj spoza nej. „Je podstatné, aby sa lopta ocitla v sieti a je jedno, akým spôsobom to  dosiahnem, trebárs aj zadkom,“ usmial sa Lukáš. Podľa jeho slov dal viac pekných gólov, napríklad v poslednom jesennom zápase v Bardejovskej Novej Vsi, hoci veľkú radosť z neho nemal, lebo Podtatranci hladko prehrali. „V Plavnici som zaknihoval hetrik a myslím síl, že všetky tri góly boli pekné. Avšak nemám vysloveného gólového favorita.“

 Každý gól si váži a považuje ho za dôležitý. Lukáš naznačil, že mal viacerých dobrých prihrávačov. „Máme silný stred poľa, kreatívnych futbalistov, ktorí mi vedeli prihrať do šance. Som im za to vďačný,“ naznačil borec, ktorý sa nesťažoval na to, že by s jeho pribúdajúcou produktivitou bol častejšie terčom okopávania protihráčov. Skôr sa upriamil aj na úsmevnejšie zážitky, keď zahodil aj tutovky, dokonca také, o ktorých sa hovorí, že je ich nemožné nepremeniť. „Prekopol som z päťky prázdnu bránu, inokedy som zase neprehodil brankára po úniku, ale skoro sám seba. Každú šancu však nepremení ani svetová hviezda.“

 Ktovie, či bude L. Stanislav pokračovať v takomto trende aj budúci rok, ale pokiaľ áno,, tak aj tridsiatka by nemusela byť vzdialená méta. „Môžem si na seba ušiť bič  a povedať, že by to bol pekný míľnik,“ naznačil zámery hráč, ktorý je vo Svite od tohtoročnej jari. Je kmeňovým hráčom Sp. N. Vsi (podieľal sa na postupe do II. ligy) a potom odišiel kvôli práci. „Aj ma to mrzelo, ale teraz si to viem lepšie zadeliť.“ Je zaujímavé, že býva v Poprade, hrá vo Svite a zamestnaný je na Prednej Hore. V tomto povestnom zariadení robí terapeuta pre sociálno-telesný rozvoj pacientov.

Pravdaže, to, že mu to v uplynulých mesiacoch mimoriadne išlo v koncovke, už neušlo pozorovateľom a lanárom. Ktovie, či od budúceho roku nezakotví vo vyššej súťaži. O tom je však predčasné hovoriť a tak sa k tomu stavia aj samotný Lukáš Stanislav. „Niečo sa už objavilo, ale všetko sa len varí-pečie,“ dodal dobre naladený hráč, ktorý však svojimi gólmi spôsobil mnohým súperom na tvárach smútok.