Osemfinále Slovnaft Cupu  očakávali priaznivci Tatrana Prešov aj preto, aby sa presvedčili, či naozaj ostatný prvoligový výsledok proti Ružomberku nebol náhodný.  Hlavne v tom, či zelenobieli dokážu streliť aj viac ako jeden gól a či splnia rolu favorita v súperení s druholigovým Popradom. Po zápase sa však iba prehĺbili rozpaky medzi fanúšikmi Šarišanov. Tí totiž ľahli popolom a Podtatranci zvládli prekážku ľahšie ako sami predpokladali. Nenaplnila sa tak prognóza a ukázalo sa, že v pohári nie je núdza o prekvapenia a zakopnutia tých, ktorí účinkujú vo vyššej súťaži.

Hostitelia sa ukázali v lepšom svetle akurát v úvode, keď sa dostali do sľubných pozícií. Lenže ako už niekoľkokrát predtým, aj tentoraz v koncovke stroskotali, čo bola voda na mlyn pre hráčov FK. Tí sa ujali vedenia do prestávky a po zmene strán umne využili nervozitu i naivné ofenzívne pokusy  Tatrana na to, aby do otvorenej obrany udreli znovu. Najprv po štandardke a potom v samom závere, keď  bola obrana Prešovčanov úplne rozhádzaná. „Po druhom góle som už celkom veril, že to nepokazíme a postúpime do štvrťfinále. Bodaj by sa nám v pohárových zápoleniach darilo aj ďalej a dostali sa prípadne až do finále,“ podotkol Ján Hatok, bek Popradčanov, ktorý mal dvojnásobnú  motiváciu obstáť na štadióne Tatrana. Však tu istý čas aj pôsobil. „Futbalovo som tu vyrástol, naučil som sa tu hrať futbal, to sa nedá hodiť za hlavu. Teraz však hrám za iný klub a tešil som sa na toto meranie síl. Vedeli sme, že po tom, čo sme získali náskok, domáci budú myslieť viac na ofenzívu, na to sme sa pripravili a dokázali sme ešte pridať dva góly. Keď sme zvýšili na 2:0, už sme boli uvoľnenejší. Takýto výsledok nikto z nás nepredpokladal. Je to výborné. Dodržali sme to, čo sme si povedali v šatni pred zápasom a to sa odrazilo na hre i výsledku.“ Hosťujúci tréner František Šturma naznačil, že najviac zavážila disciplinovanosť zverencov a dodržiavanie vytýčenej taktiky. „Boli sme aktívni, chlapci sa presne držali pokynov. Vedeli sme, kde sú silnejšie i slabšie miesta v hre súpera a na to sme sa orientovali, využili sme to. Mužstvu patrí poďakovanie, zápas sme si užili. Určite podobné duely sú cenné a pre sebavedomie hráčov potrebné. Náročné zápasy nás posúvajú o čosi dopredu.“

Erik Streňo, bek Tatrana, chcel veľmi vyhrať aj preto, že viacerých chlapcov z popradského kolektívu  dobre pozná, hral s nimi a napríklad s Hatokom bol spoluhráčom kedysi ešte vo Vranove.  „Mrzí nás, že sme nedokázali skórovať, kým súper sa strelecky uchytil. To bol podstatný rozdiel a dôvod, prečo postúpili hostia, nie my. Nevyšlo nám ani to, že za nepriaznivého stavu sme zariskovali, ale šance sme znovu nevyužili. Naopak, súper využil naše okienka a ešte nás trestal. Všetci sme boli motivovaní a nachystaní na to, aby sme boli úspešní, ale naše zámery stroskotali. Škrie nás to, lebo  prípadná výhra by nás dobre naladila aj na nastávajúce derby v Michalovciach o prvoligové body. Už to však, žiaľ, nezmeníme,“ uviedol hráč, ktorý sa tešil na konfrontáciu s Palšom, Kicom, Grucom, Malecom. „Niečo sme spolu počas roka, čo som tam bol, prežili. Teraz sa však tešili oni, nie ja,“ dodal sklamaný E. Streňo. Nuž, Šarišania ešte stále en hľadajú optimálnu duševnú aj hernú pohodu a ukazuje sa, že ani lepšie ostatné rezultáty v lige ešte ani zďaleka nie sú obratom k trvalejšej spokojnosti.