Stávajú sa i také prípady, že mužstvu to nejde celkom podľa predstáv, ale predsa sa pohybuje v popredí pelotónu. Sú to veci medzi nebom a zemou, ktoré prináša so sebou futbalové dianie. Momentálne zažívajú podobné pocity i vo štvrtoligových Ľuboticiach v skupine Sever. Hoci tunajší kolektív okupuje tretiu priečku, predsa v ostaných dueloch nepodal optimálny výkon.
Hoci futbalisti TJ Sokol sa v novom ročníku rozbehli smelo, keď vyhrali doma nad Pakostovom, obstáli rozdielom triedy na ihrisku Kračúnoviec a do tretice si poradili na svojej pôde so Spišským Podhradím, potom sa akosi zasekli. Najprv prehrali vo Finticiach, pred vlastnými fanúšikmi remizovali so Štrbou a naposledy rovnako uhrali zmierlivý výsledok v súperení s Vysokými Tatrami. Hlavne ostatné dva rezultáty s rivalmi, čo dosiaľ ešte nevyhrali a patria im spodné priečky v tabuľke, mohli vyvolať rozpaky a priaznivci si mohli klásť otázku, či nedošlo k podceneniu týchto konkurentov. Marekovi Procházkovi, trénerovi Ľubotičanov, sme preto na rovinu predostreli poznámku, že spomínané remízy asi neuspokojili ambície. „Pokiaľ ide o zápas v Tatrách, tak po jeho skončení sme s bodom boli aj spokojní. Tento zápas nám nastavil zrkadlo a ukázal, aká je situácia. Prvý raz nastúpili v základnej zostave niektorí chlapci - Dubas, Jakubek, Sabol či Michniewicz. Navyše Gomulec s Kubánkom odohrali iba druhý duel. Takže šiesti jednotlivci sa iba zoznamujú s dianím, takže čo potom chceme? Chceli sme vyhrať, ale na druhej strane netreba to brať tak, že domáci nevedia hrať, hoci doteraz ešte nevyhrali. Mali zo päť tutoviek, ktoré nepremenili, kým my možno tri. “
Nateraz podľa slov kouča jeho tím trpí obrovskou nestabilitou výkonnosti. „Sme ako na hojdačke. V uplynulých dueloch sme neustále obmieňali zostavu, nehrali sme v rovnakom zložení, viacerí borci boli alternovaní. Z toho pramenila aj kolísavá hra.“ V čom teda väzí nútená obmena, v pracovnom zaneprázdnení alebo v iných povinnostiach, ktoré znemožňujú zúčastňovať sa na zápasoch? „Nazvime to priority. A rovnako zranenia. Dlhodobo sme mali viacerých maródov, dokonca štyria utrpeli zranenia ešte v minulej sezóne. Je však pravda, že doma so Štrbou sme mali vyhrať, ale zlyhali sme v koncovke. Iné to bolo vo Finticiach, kde sme boli veľkí frajeri po predošlých troch výhrach. Odchodili sme prvý polčas a preto sme zaslúžene podľahli domácim.“
Na margo prvých troch úspechov kormidelník naznačil, že Ľubotice mali trošku aj šťastie. „Prvý zápas sme boli až premotivovaní, v Kračúnovciach sme zvládli druhý polčas a obstáli sme kondične, keď sme domácich uštvali. So Spišským Podhradím to bol veľmi pekný zápas, hoci vtedy nám priala šťastena, kým vo Finticiach, proti Štrbe i Vysokým Tatrám sme ju na našej strane až tak nemali.“
Takže ako naznačil M. Procházka, vzhľadom na to, aké sú nevyspytateľné výkony jeho zverencov, tak kolektív je na tom viac než dobre. „Sami sa potom pýtame, akáže to je súťaž, keď nie sme ani zďaleka v ideálnej fazóne a sme tam, kde sme. Pravdu povediac keby sme zvládli aj zvyšné tri duely, k čomu nebolo treba už veľa, tak máme osemnásť bodov.“ Kouč naznačil, že TJ Sokol nič nenaháňa a vyjadril vieru, že čoskoro sa všetko stabilizuje a kvalita pôjde ešte vyššie. „Len nás nesmú prenasledovať zranenia, ako dosiaľ, keď každé dva týždne niekto vypadol. Dlhodobo absentuje zranený kapitán mužstva Drozda či Jakubek. Po sezóne odišli Fučo a Kosť. Plus k tomu treba prirátať tých, čo nastúpili až teraz a s nimi aj Halusku. Okrem toho podchvíľou ide niekto na dovolenku.“ Napriek výpadkom, hráčov má mančaft celkom dosť. „V doterajšom priebehu súťaže som postavil možno aj 25 chlapcov vrátane dorastencov. Máme béčko aj dorast, takže je odkiaľ čerpať.“ Najbližšie Ľubotice hrajú s Humenným, ktoré tiež nie je na tom dobre. Takže snaha bude vyvarovať sa toho, čo bolo v predošlých dvoch dueloch s tabuľkovo slabšími. „Vyzerá to tak, že sme rozdávali body chudobným, ale súťaž je nesmierne vyrovnaná. To si musí každý uvedomiť,“ dodal M. Procházka.