Trinásta benefícia pre Miroslava Labuna mala, čo sa hostí týka, tradíciu i obmenu. K stáliciam futbalovo-spoločenského podujatia patria Štefan Milovčík, sninský primátor a Richard Havrilla, podpredseda SFZ a predseda VsFZ. Novou tvárou medzi hosťami bol MUDr. Ján Kľoc, PhD. Lekárska kapacita, ortopéd, aj medzi športovcami uznávaná kapacita, futbalistov nevynímajúc. A práve na futbalovej benefícii sa stretol s ľuďmi, ktorých už dávnejšie pozná – z futbalových trávnikov, ale aj vyšetrení v ambulancii. Aj my sme využili prítomnosť Jána Kľoca na krátke interview, výlučne však na tému športovú (futbalovú)...
"Na benefíciu Mira Labuna som sa konečne dostal aj ja, no priznám sa, že som nevedel o tradícii, akú už táto akcia má. Pozvanie prišlo tak od samotného Mira Labuna, ako aj od bývalých prešovských futbalistov, ktorých som poznal ešte z čias svojho lekársko-futbalového pôsobenia v Tatrane Prešov, pôsobiaceho vtedy v spoločnej československej lige. Potešilo ma, že sa Miro ozval, dlhé roky sme boli v kontakte, držal som mu palce aj po ťažkom poranení, ktoré utrpel, pomáhali sme mu ako sa dalo, i keď to štádium je nenávratné. Môžem povedať, že je to krásna akcia, Miro si ju každoročne zaslúži. A podporuje ho to aj psychicky, čo som aj sám v našej spoločnej debate zistil, prítomnosť kamarátov, bývalých spoluhráčov mu veľmi pomáha, dodáva silu a energiu do života, aby neľahký osud a následky zranenia, ktoré práve pri futbale utrpel, čo najlepšie zvládol. Miro je veľmi statočný a som milo prekvapený, ako to všetko zvládol i zvláda. Je životne vyrovnaný, našiel svoj zmysel života aj s týmito ťažkými následkami úrazu, ktoré utrpel. Veľmi ma účasť na benefícii potešila, opäť som sa stretol a porozprával sa so „svojimi“ hráčmi, s ktorými sme prežili veľa krásneho, chvíle úspechu športové, zážitky aj životné. Všetkým ďakujem za vrúcne privítanie,“ začal debatu MUDr. Ján Kľoc, PhD.
Okrem stiskov rúk a privítaní došlo aj na spoločnú fotografiu. Opäť sa zišiel Tatran Prešov, bývalí futbalisti a klubový lekár... „Áno, futbalisti, neskôr však aj pacienti, pretože šport a najmä vrcholový prináša so sebou aj zranenia. Tuším, že iba Paľo Vytykač a Vlado Gombár, ktorí tam boli, mali počas kariéry iba nejaké menšie zranenia, šrámy, ostatní prešli mojimi rukami podrobnejšie – na mysli mám operácie, iné vážnejšie poranenia, následky. Futbal je tvrdý šport, zanecháva na tele aj stopy, ktoré sú niekedy aj trvalého charakteru. Pomaličky, po rokoch, sa chlapi ku mne vracajú, pretože kĺby už majú totálne zničené a nutné sú náhrady. Spomeniem napríklad Paľo Stričko, takáto ťažká operácia čaká aj Štefana Tótha.“
Boli ste jedným z vážených hostí trinástej benefície pre Mira Labuna. Aký však máte vy vzťah k športu-futbalu už od mladosti? „Keď poviem za svoju generáciu, my sme žili športom od malička. Či to bol futbal, basketbal, volejbal alebo čokoľvek iné, denno – denne kontakt so športovými činnosťami bol. Aktívnejšie som sa v mladom veku venoval v Tatrane Prešov volejbalu, bolo to obdobie Stana Balogu a tej staršej generácie. Futbal som aktívne nehrával, ale k tomuto odvetviu športu či ďalej hádzanej, hokeju mám veľmi blízko. Hlavne potom kontakt so športovým traumatizmom znamenal, že so športom som v styku bol, žil som s ním, pracovne vyskúšal, že nie je ľahký život športovca. Ak chcete niečo vážne dosiahnuť, vrcholové výkony, vaša činnosť si vyžaduje „full“ profesionála. Športovci si musia mnohé veci odrieknuť, na druhej strane k talentu, ktorý dostali zhora do vienka, musia pridať veľa – veľa driny, cieľavedomej práce, zodpovedného prístupu k povinnostiam. Aj teraz som sa stretol s niektorými chlapmi, ktorí boli v mladosti veľkými futbalovými talentami, no mohli dosiahnuť viac. Aj sami to dnes priznajú, že sa mohli správať ináč, možno viac zodpovednejšie a ich športové výsledky či úspechy by mali vyššiu úroveň,“ dodal MUDr. Ján Kľoc, PhD, ktorý sa už teraz teší na benefičné stretnutie o rok, keď bude sninský futbal sláviť 90. výročie svojho vzniku.