Posledné jesenné kolo chceli využiť tímy na to, aby sa pred zimnou prestávkou dobre naladili. Nie každému predsavzatia vyšli, no určite spokojní boli treťoligoví futbalisti Sabinova, ktorým sa podarilo ukoristiť bod na horúcej pôde v Giraltovciach. Zdá sa, že kým domáci favorit je rád, že sa tohtoročná fáza ročníka končí vzhľadom na bodové straty vo vlastnom prostredí dva razy po sebe (predtým na svojom ihrisku podľahol Trebišovu), tak hosťujúci MFK Slovan by privítal azda aj pokračovanie zápolení. V treťom dueli po sebe neprehral a navyše dva razy po sebe vonku bodoval.

„Bolo vidno, že v domácom tíme niektorí hráči mali zdravotné problémy a nastúpili so sebazaprením. My sme cestovali s tým, že nemáme čo stratiť a chceli sme dať do záverečného vystúpenia všetko. Každý má síce toho už plné zuby, ale mienili sme vyžmýkať zo seba maximum ,“ rozhovoril sa jeden ho sabinovských hráčov Ľubomír Andraščík. Na margo piatich žltých kariet, ktoré dostali hostia, konštatoval, že to nebol tvrdý zápas, ale po zmene strán sa ukázalo viac nervozity a niektoré karty boli za rečnenie.

 Podľa tohto borca Sabinovčania boli do prestávky aktívnejší, lepší. „Náš herný prejav bol výraznejší. Mali sme zo tri vyložené šance, kým súper azda jednu-dve. Po zmene strán sme stratili stred poľa, neboli sme takí konsolidovaní. Domáci to viac nakopávali a mali sme viac roboty, bolo to pre nás náročnejšie. Avšak aj tak sme si to ustrážili a do tutoviek sme súpera nepustili.“

Tréner Sabinova Ľubomír Puhák sa domnieval, že predtým pri výhre vo V. Revištiach zverenci nepodali až taký kvalitný výkon ako teraz, no odmena predsa nebola rovnaká. „Taký je futbal, že niekedy aj menej hodnotný výkon prinesie plný zisk a inokedy zase naozaj výborná hra nie je taká účelná. U nás sme doplácali na to, že dakedy sme dokázali zahrať vynikajúco a potom zase priemerne alebo sme nebodaj aj vybuchli. Neviem, či je to podcením situácie, ale v každom prípade sme mužstvom dvoch tvárí. Stačí, aby ktosi vypadol a už to cítiť. To si musíme rozanalyzovať a poučiť sa z toho.“ Kormidelník MFK Slovan naznačil, že sledoval v predošlých vystúpeniach Giraltovčanov a tušil, že hoci predtým podľahli Trebišovu, nemalo by ich to vykoľajiť. „Domáci boli vtedy proti lídrovi miestami aj lepší. Aj preto sme išli k tomuto konkurentovi s veľkým rešpektom, mali sme malú dušičku. Avšak po zápase sa nám bod aj málil, lebo sme hrali naozaj dobre, hlavne do prestávky. Počas merania síl sme si vytvorili zo päť čistých možností a mohli sme aj vyhrať. Keby sme dali gól, tak by to dopadlo inak. V prvom polčase sme hrali s vetrom, to nám pomáhalo a v prvej polhodine sme sa dostali tri razy to naozaj sľubných možností.“ Po zmene strán hostia bojovali proti vetru, čo ich pribrzdilo a už neboli takí aktívni, no i napriek tomu boli vpredu viditeľní. Ukázalo sa, že taktika Sabinova platila na hostiteľov. „Domácim viazla kombinácia, dostupovali sme protihráčov a nezabúdali sme na akcie smerom dopredu,“ riekol Ľ. Puhák, ktorého potešilo aj to, že sa činili i všetci hráči a tiež tí, ktorí dostali šancu tentoraz byť na ihrisku (chýbal Bašista) – napríklad 17-ročný Strelec.