Ostatné dve domáce vystúpenia nedopadli pre druholigistov Popradu priaznivo. Predtým prehrali so Spišskou Novou vsou, naposledy neobstáli v súperení s Liptovským Mikulášom. Prehry Podtatrancov mrzia o to viac, že išlo o rivalov, ktorí sa tiež usilujú o rovnaké méty ako oni. Zápasy z kategórie šesťbodových zverenci trénera Františka Šturmu teda nezvládli a budú sa musieť sústrediť na záverečné jesenné  meranie síl na pôde lídra FC VSS Košice, aby odčinili tieto zaváhania.

Na rozdiel od porážky so Spišiakmi, kde domáci len dokázali znížiť stratu, proti Liptákom to bol celkom iný priebeh. Futbalisti FK po niečo viac ako štvrťhodine mali dvojgólový náskok a mali teda našliapnuté za tromi bodmi. Lenže potom prišiel neočakávaný obrat a karta sa totálne otočila., Všetky tromfy sa ocitli v rukách hostí, ktorí ponúknutú možnosť dokonale využili a zabezpečili si cenné tri body.

Čo sa teda stalo, že domáci postupne prišli nielen o dvojgólový náskok, ale aj o výhodu a pochovali tak nádej na dosiahnutie priaznivého výsledku?  „Zdalo sa mi, že po tom, čo sme vyhrávali 2:0, sme poľavili z nepochopiteľných dôvodov a hostia do prestávky dali kontaktný gól. Potom sme stratili istotu a celé sme to postupne spackali. Nikto nepredpokladal, že by mohol nastať taký zvrat, lenže predsa to hostia otočili,“ poznamenal jeden z aktérov Rudolf Bilas. Podľa neho úvodné minúty pritom Popradčanom vyšli ako z partesu, išli ako hodinky, ale dvadsať minút spoľahlivého výkonu nemôže stačiť na výhru. „Neviem, čo sa prihodilo, či sme sa uspokojili alebo čo, ale jednoducho už ďalej nám to prestalo ísť. Po tom, čo súper znížil, sme znervózneli, akoby sme sa začali obávať o víťazstvo, stratili sme pôdu pod nohami a namiesto istoty prišli chyby, ktoré nás  obrali o úspech. Namiesto toho, aby sme využili psychickú výhodu, spôsobili sme si stresy, zľakli sme sa. Už záverečné minúty prvého polčasu boli chabé a v tomto nemastnom-neslanom výkone sme pokračovali aj po zmene strán.“

Sebavedomé mužstvo by sa nemalo dať vykoľajiť ani po tom, čo sa objaví čiastkový úsek s nezdarmi. Lenže hostitelia sa nepoučili a už sa nevedeli dostať do pôvodného tempa. Druhý polčas sa niesol v znamení nevýraznej hry a hostia vycítili šancu na definitívu. „Obávali sme sa toho, aby sme neurobili chybu a súper nevyrovnal. Tak aj bolo a po štandardnej situácii  Liptáci znovu skórovali. Potom prišlo hlúpe vylúčenie a odvtedy už  bolo náročnejšie a strhnúť vedenie na svoju stranu. Naopak, súper nám zasadil aj tretí úder a tešil sa.“

Možno by v záverečnej časti predsa len Podtatranci niečo dokázali urobiť s výsledkom aj za stavu 2:2 nebyť zbytočného zákroku a červenej karty za odplácanie. „Spoluhráč poškodil celé mužstvo, lebo početné oslabenie sme neustáli. Keby sme boli jedenásti až do konca, tak sa domnievam, že by sme predsa mali výraznejšiu nádej na bodový zisk. Inak, aj v oslabení sme museli myslieť viac na bránenie, stiahli sme sa dozadu, no i tak sme mali veľkú šancu, ale neskórovali sme. Bol to ďalší kľúčový okamih zápasu, ktorý nám nevyšiel. O niekoľko minút sme navyše zle  zahrali štandardku na polovici ihriska, nasledoval protiútok, hosťujúci hráč išiel sám na nášho gólmana, ktorého prekonal,“ dodal R. Bilas.  V predošlom vzájomnom zápase Poprad na ihrisku v L. Mikuláši remizoval po kvalitnejšom výkone než tentoraz, keď mu vyšiel iba úvod. „Aj nám poškodilo to, že sme sa skoro ujalo vedenia a mysleli si, že už je vymaľované.  Sme z toho sklamaní, mrzí nás to. Hoci trénujeme naplno, akosi nás obchádza niekedy šťastena. Situácia sa zdramatizovala a musíme zabrať, aby sme sa dostali do prvej šestky.“