Pre Sabinov to bola druhá prehra v jesennej časti, pre Plavničanov zase druhé víťazstvo v najvyššej regionálnej futbalovej súťaži. Určite  hostia si nemohli myslieť, že napriek lepšiemu postaveniu v tabuľke sú favoritom, lebo v týchto zápoleniach si to málokto môže povedať, no predsa miestami pôsobili tak, ako keby sa im nič nemohlo stať. A preto aj padli na zadok.

Hráči MFK Slovan predtým naposledy zostali na štíte konkurenta v 2. kole, keď nepochodili rovnakým výsledkom na trávniku nováčika z Veľkého Horeša. „Určite sme však vtedy zahrali lepšie než naposledy, lebo bez toho, aby som kohokoľvek podceňoval, myslím si, že Zemplínčania sú kvalitnejším mančaftom,“ rozhovoril sa Ľubomír Andraščík, jeden z aktérov v sabinovskom drese. Na otázku, či po vydarenej sérii, v ktorom pôsobí, napršalo  futbalistom do nosa, odvetil v tom zmysle, že skôr sa nazdáva, že možno ublížila nútená pauza (v predošlom kole mal Sabinov voľno) a vypadnutie zo zápasového rytmu. „Hovorí sa síce, že po hodoch prichádza bolenie brucha, ale rozhodol prístup celého mužstva. Hoci pravdu povediac zlyhali skôr niektorí jednotlivci, ale predsa len sme kolektív a tak vyhrávame aj prehrávame spolu. Na rozdiel od meraní síl, v ktorých sme boli úspešní, tentoraz chýbala bojovnosť, nasadenie a preto sme ťahali za kratší koniec.“

Pritom hostia začali odvážne a už v úvode sa vyskytol zaujímavý moment. „Po pár sekundách prišiel sporný moment, ktorý trošku nalomil našu  pohodu.  Tuším Milan Vranko si obhadzoval brankára a  potom spadol cez neho, z môjho pohľadu to vyzeralo všelijako, ale hlavný rozhodca do píšťalky nefúkol. Na to sa však vyhovárať nemôžeme. Mali sme pred sebou deväťdesiat minút a navyše do prestávky sme mali viac z hry. V úvodných dvadsiatich minútach domáci len vyčkávali, spoliehali sa na brejky a naše chyby, pričom  jedna kontra im aj vyšla a ujali sa vedenia. My sme naopak nezužitkovali viaceré šance, odhadujem, že minimálne päť možností sme zahodili.“ Na dôvažok treba povedať, že hostia zaplatili krutú daň za zlú rozohrávku v strede poľa, po ktorej prišiel úder Plavnice.

 Cez prestávku si hostia vydiskutovali herný prejav, padli aj šťavnatejšie slová. To všetko smerovalo k tomu, aby boli Sabinovčania po zmene strán aktívnejší, smelší, živší,  lenže čoskoro dostali druhý gól a bolo po nádejach. Potom síce hru otvorili, začali viac riskovať, no predsa im nebolo súdené zdramatizovať priebeh stretnutia. „Už to nebolo také výrazné smerom dopredu ako do prestávky. Okrem toho súper začal hrať aktívnejšie, dravšie, viac nás atakoval. My sme naproti tomu prestali hrať a tak to aj dopadlo. Už sme nevyvinuli tlak na bránu domácich, skôr sme loptu len nakopávali. Hostitelia to s prehľadom odvrátili.“ Tretí úder prišiel zase po nedorozumení v zadných radoch a o osude Sabinova bolo rozhodnuté..

 Aj Ľ. Andraščík naznačil, že alibistický prístup a mylný názor v mysliach hráčov, že sa nič nemôže stať, boli v pozadí neúspechu. „Takto nemôžeme pokračovať ďalej. Prehrali sme si to viac menej sami.“ Pravdaže, aj tréner Ľ. Puhák bol najedovaný a oprávnene, lebo nepredpokladal, že po vydarených zápasoch príde takýto skrat. „Bol to náš  bezpochyby najslabší jesenný zápas. Musíme zase staviť na pracovitosť a poctivosť, inak sa nedostaneme ďalej. Čakajú nás nároční rivali a tam treba inak zabrať,“ riekol Ľ. Andraščík.