Z tých troch možností toto bola tá stredná. Najlepšia bola tá, že vyhráme A-skupinu a postúpime do semifinále z 1. miesta. Najhoršia, že nám zápas so Švédskom nevyjde a skončíme na tretej či štvrtej priečke. Napokon z toho bol skvelý výkon, jasné víťazstvo a – pozícia čakateľa.
Taký je reglement turnaja, do semifinále postúpia víťazi skupín a najlepší spomedzi troch tímov na 2. priečkach. Pri dvanástich účastníkoch bolo treba nájsť nejaký kľúč, zodpovední na UEFA zvolili práve tento. Dobrý? Zlý? Komplikovaný? Nespravodlivý?
Názorov je plný kôš. Trebárs už v tom, že nie sú rovnaké podmienky pre všetkých, že skupiny sa dohrajú v rôzne dni. Takže po tom, ako sa zavŕšili boje v áčku, ostatní v béčku a céčku vedia, že čo potrebujú uhrať v poslednom zápase, aby sa dostali na priečku, zabezpečujúcu miestenku do semifinále. Tomuto sa však nijako zabrániť nedá, pokiaľ sa posledné kolo nehrá vo všetkých skupinách v jeden deň a jeden čas. Po zlých skúsenostiach, keď sa skupinové zápasy posledného kola nehrali s rovnakou dobou výkopu – navždy ostane v pamäti rozporuplný duel na MS 1982 Nemecko – Rakúsko (1:0), ktorý dostal nálepku „škandál“ či „hanba z Gijonu,“ lebo tento výsledok eliminoval Alžírsko a aktéri duelu postúpili ďalej – sa FIFA a UEFA poučili, ale ako ukázal práve mládežnícky šampionát v Poľsku, všetky muchy hracieho systému sa dosiaľ vychytať nepodarilo.
“Ja som ten postupový kľúč nevymýšľal,“ povedal Pavel Hapal na otázku, či je systém, ktorý určí najlepšieho druhého, spravodlivý. “Vzájomný zápas a skóre je klasika, to je rovnaké všade. Beriem ako-tak ešte kritérium fair - play, hoci to je už na hrane, lebo každý rozhodca má svoj meter. Bol by som preto naozaj nerád, ak by ktorékoľvek mužstvo postúpilo na základe počtu žltých či červených kariet. A ten koeficient.... To by bolo veľmi smutné. Ak má rozhodnúť nejaké pomocné kritérium, nech je to väčší počet strelených gólov.“
Po skvelom víťazstve nad Švédskom, znamenajúcom zisk 6 bodov, a hlavne spôsobe, akým ho hapalovci dosiahli, by si každý futbalmilujúci fanúšik u nás prial, aby sa miestenka do semifinále ušla sokolíkom. Lenže svoje sny a túžby a plány majú aj tímy v iných skupinách. V céčku sa po famóznom víťazstve nad Talianskom prihlásilo do tohto boja aj Česko. Na lavičke s Víťom Lavičkom, českým Trénerom roka 2016, osobným priateľom Pavla Hapala. “Nevoláme si, posielame si sms,“ cez ne sa o (ne)spravodlivosti systému veľmi debatovať nedá.
V piatok usilovali o pole position medzi druhými Portugalcami. Presne vedeli, ktoré kritérium hrá pre nich (vyšší počet strelených gólov, ak nasúkajú Macedóncom štyri a inkasujú maximálne jeden) a ktoré proti nim (fair-play, keďže mali na konte až 7 žltých kariet, my 4, Česi 4, Taliani 4). Každému (ne)zainteresovanému zas napadlo, že aby mali všetci rovnaké možnosti, museli by sa hrať všetky zápasy v jeden deň a jeden čas. A to sa proste nemôže diať.
Priznajme si všetci, ako veľmi sme tŕpli, keď Portugalčania dali prvý gól v 2. minúte a ešte v nadstavenom čase navýšil svoj náskok na 4:2. Ale pripomeňme si aj to, ako sa vyjadril tréner Hapal, že sme šli (napríklad aj v zápase so Švédskom) šťastiu oproti. Bol by v tom čert, aby nám neprialo aj v sobotu, keď... Keď budeme zasa rozoberať ten nie šťastný systém turnaja, ale veriť, že nám nakoniec semifinálovú miestenku prinesie!

PETER ŠURIN

Čítaj tiež

Sokolícky zápisník (I) Veľké Malé Euro

Sokolícky zápisník (II) Nenápadne nápadní skauti

Sokolícky zápisník (III) Šťastie prišlo zhora

Sokolícky zápisník (IV) Kedy by Kružliak a spol. uhli sokolíkom?

Sokolícky zápisník (V) Malý veľký muž

Sokolícky zápisník (VI) Za Kielce a Tychy ďakujeme, pani MisIovičová

Sokolícky zápisník (VII) Výborný chalan alebo Talian fandí Slovensku

Sokolícky zápisník (VIII) Svätá pravda na ihrisku

Sokolícky zápisník (IX) Nie sú to výletníci

Sokolícky zápisník (X) Hajto nie je Borbély