BRATISLAVA. Nový Zéland je krajinou rugby. Tento šport je tam populárny asi ako hokej na Slovensku. Len málo športovcov sa na opačnom konci sveta môže rovnať slávou hráčom rugby.
Pekinská víťazka a dvojnásobná majsterka sveta Valerie Viliová-Adamsová hádže guľou. Doma je rovnako populárna ako silní muži. Po olympiáde 2008 ju vítali ako by rugbisti priniesli svetový titul. Cez víkend bude Novozélanďanka štartovať na Atletickom moste v Dubnici.
Všetci majú dobrú náladu
Guliarka pochádza z ostrovov Tonga. Keď ich objavil slávny moreplavec James Cook, dal im názov - Priateľské ostrovy. „Mal pravdu. U nás sú ľudia mimoriadne milí a otvorení ku každému. Ak to porovnám so zvyškom sveta, tak názov Priateľské ostrovy sedí. Neviem to vysvetliť, čím to je, ale všetci sme v dobrej nálade," hovorí 25-ročná Viliová-Adamsová.
V Európe štartuje na viacerých mítingoch už tri mesiace, domov sa nechystá. „Nie že by sa mi nechcelo, ale je to veľmi ďaleko. Takých 30 hodín letecky. Ale to je daň za to, že žijem v takej krásnej krajine," smeje sa.
Atletike Zéland preslávili najskôr bežci, v posledných rokoch sa však presadzujú vrhači. „Sme väčší, celá populácia u nás. Mení sa to, že nie sme ľudia akoby z džungle, chodci a bežci, ale vrhači. Myslím, že to mnohí zaregistrovali." Novozélanďania majú napríklad aj majstra sveta v kategórii do 16 rokov. Jacko Gill už dosiahol 20,76 m (6-kilogramovou guľou).
Atletická sezóna 2010 je pre neeurópskych atlétov bez veľkého šampionátu, či olympiády. „Máme predsa Diamatovú ligu. Nie všetko sa mi vydarilo tak, ako by som chcela, pretože som začala pracovať s novým trénerom. To chce trpezlivosť. Snažím sa zlepšiť techniku a tento rok je len takým prechodným. Cieľom je obhájiť titul na majstrovstvách sveta o rok."
Koncept Diamantovej ligy, ktorá nahradila doterajšiu Zlatú, schvaľuje. „Neukazujú len beh na 100 metrov, skok o žrdi, ale všetky disciplíny. Je to viac o atletike, pretože na mítingoch je viac disciplín."
Súhlasí s ňou i americký guliar Christian Cantwell. „Na každom mítingu bola skvelá atmosféra. Ľudia sa bavili aj pri našich disciplínach. Organizátori robia súťaže na netradičných miestach ako v Zürichu na železničnej stanici. Je to dobré pre šport."
Rekordy sú ďaleko
Obaja by chceli v Dubnici atakovať rekord mítingu. Ľahšie to bude mať Novozélanďanka. Stačí jej hodiť 19 metrov. „Vážne?" pýtala sa Viliová-Adamsová. „No ja by som rada hodila aj viac ako len 19." Jej osobný rekord je 21,07. V tejto sezóne hodila najviac 20,57 metra. Svetové rekordy vo vrhačských disciplínach sú, zdá sa, nedostižné.
„To nie je téma pre mňa. Dvadsaťdva metrov neprekonala žiadna žena už dvadsať rokov. Nedá sa predpokladať, čo sa udeje, ale neverím, že by sa niektorá z terajších guliarok k nemu priblížila."
Cantwell pripustil, že v prípade ideálneho dňa, výbornej formy a potrebného šťastia by mohol niekto predsa len Barnesov svetový rekord (23,12 m) prekonať.
Patrí však k tej časti atlétov, ktorí by nedbali rušiť rekordy v niektorých disciplínach. „Možno by bol náš šport lepší, keby sme začali odznova. Možno by to bol impulz, aby sme sa snažili o niečo nové. Je ťažké uznávať svetový rekord športovca, ktorý mal neskôr dvakrát pozitívny dopingový test." Američan Barnes je takým prípadom.
Ženy v tomto roku neprehodili 21 metrov, pritom svetový rekord je 22,63. Ale padol ešte v roku 1987. Drží ho Ruska Natalia Lisovská. Hneď za ňou je najlepšia z haly, Češka Helena Fibingerová: 22,50 m z roku 1977.













