Výnimočný, talentovaný, rozdielový. Laci Nagy sa s kariérou rozlúčil vo veľkom štýle

KOŠICE. Rozlúčkové déjà vu zažili diváci na poslednom skupinovom zápase Slovenska počas domácich majstrovstiev sveta v hokeji.

Po tom, čo sa v roku 2011 lúčil pred vypredaným bratislavským štadiónom s reprezentačnou kariérou Pavol Demitra, tentoraz tak urobil v Košiciach Ladislav Nagy.

S jedným rozdielom, Nagy zavesí korčule na klinec aj v klubovej sfére.

Dojatí Košičania

Emotívne chvíle prežívali spolu s 39-ročným košickým rodákom ľudia nielen na štadióne, ale aj v mestských fanzónach.

Najcitlivejšie vnímali ukončenie Nagyovej hráčskej kariéry tí, ktorí po jeho boku buď vyrastali, alebo sledovali jeho kroky už od útleho veku.

Výnimočný, talentovaný, rozdielový

Košickí priaznivci na adresu Nagya superlatívmi nešetrili.

„O hokej sa zaujímam od roku 1965, prakticky odvtedy, keď sa Košice dostali medzi československú elitu,“ začal svoje rozprávanie 85-ročný Jozef.

„Za ten čas som zažil veľa hokejistov, no samozrejme, že si pamätám aj na Laciho Nagya. Bol to výnimočný talent.“

Nagy naštartoval svoju bohatú kariéru v rodných Košiciach, kde obliekal dres extraligistu už ako 18-ročný.

V štyridsiatich zápasoch vtedy nazbieral štyridsať bodov, čo ho vystrelilo za veľkú mláku.

„Pamätám si, že sa mu na začiatku darilo v Kanade, do NHL sa dostal o čosi neskôr.“

Fanúšik Peter si myslí, že to bolo spôsobené silnou technickou stránkou košického mladíka.

„Laco mal už od svojich začiatkov medzi mužmi cit pre hru, z minima vedel vyťažiť maximum.“

Nebolo tak nič výnimočné, keď na Slovensko putovala správa o Nagyovom bodovom zápise.

„Pamätám si, ako som pred takými pätnástimi rokmi vždy ráno sedel nadšený s ovládačom v ruke a prezeral si výsledky na teletexte. Najväčšiu radosť som mal, keď svietil nejaký bod pri Lacovi alebo Jirkovi Bicekovi. S kolegami v práci sme sa z toho spoločne tešili.“

Návrat zo zahraničia rodákov potešil

Napriek tomu boli košickí fanúšikovia najšťastnejší v momente, keď sa Nagy zo zahraničia vrátil do rodnej krajiny.

„Amerika, Kanada, Švédsko či Rusko - to je všetko pekné, ale už bolo treba, aby začal odovzdávať skúsenosti aj doma,“ myslí si Dušan.

Nagy tak najskôr robil v Poprade a s krátkym košickým prestupom následne aj v bratislavskom Slovane.

„Ja som na hokej chodieval s otcom a ten mi o Slovane vravel vždy ako o súperovi. Úprimne preto poviem, že som nebol najšťastnejší, keď sa tam Laco pobral,“ zaspomínal si Dušan.

Ten však dôvodom košického rodáka rozumel. „Samozrejme, stále mal v KHL čo ponúknuť. Mne tak ostalo len dúfať, že príde čas, keď ponúkne svoje skúsenosti aj doma na východe.“

Udialo sa tak v sezóne 2016/2017.

Odvtedy odohral Nagy kompletné tri sezóny v Tipsport lige ako košický kapitán.

Ani v jednom prípade sa ale so svojím tímom nedostal cez brány štvrťfinále.

„Najviac ma to mrzelo práve kvôli Lacovi. Prišiel pomôcť chlapcom, s úspešnou kariérou sa chcel rozlúčiť v Košiciach. Chýbal tomu klubový úspech, jednoznačne,“ povedala fanúšička Andrea so značným sklamaním v hlase.

„Bola by to pekná bodka, nepochybujem o tom, že by si na ňu rád pospomínal aj o dvadsať či tridsať rokov.“

Súhlasil s ňou aj pamätník Jozef.

„Chodievam na košické zápasy. Laco Nagy bol jedným z najplatnejších mužov na ľade. Zaslúžil by si majstrovský titul, aj keď teraz je už o tom zbytočné rozprávať. Kariéru sa rozhodol ukončiť v ten správny moment, asi by nebolo dobré to ďalej zbytočne siliť.“

V Poprade ho vnímali ako veľkú prekážku

Pred Steel Arénou sme stretli aj manželský pár spod Tatier - Juraja a Máriu, ktorí sú veľkými fanúšikmi tamojších kamzíkov.

Aj oni si zaspomínali na posledné tri sezóny, v ktorých Nagy hájil košické farby.

„Vždy, keď sme hrali proti Košiciam, vraveli sme si - len nech nenastúpi Laco Nagy. Nebolo to o tom, že by sme mu nepriali, ale vedeli sme, že to môže byť rozdielový hráč,“ začal svoje rozprávanie Juraj, na ktorého pohotovo nadviazala Mária.

„Závideli sme vám ho. Ten prehľad o dianí na ľade, aký mal - neskutočné. Klobúk dole, ja budem asi rada, keď vo svojich 39 rokoch vybehnem po schodoch,“ dodala Popradčanka nadľahčene.

Derniéra na svetovom šampionáte

Ladislav Nagy sa napokon rozhodol predĺžiť si svoju rozlúčkovú sezónu po vypadnutí v domácej hokejovej súťaži minimálne o sedem zápasov v rámci majstrovstiev sveta v hokeji. A presne toľko ich aj odohral.

„Myslím si, že sa nemá za čo hanbiť. Naopak, aj vo svojich 39 rokoch bol opäť ťahúňom tímu, spoluhráčom rozdával často utešené prihrávky,“ rozhovoril sa Marián, ktorý navštívil aj minuloročné majstrovstvá v dánskej Kodani.

„Je pravda, že vtedy to Lacovi sypalo o čosi viac. To ale vôbec nevadí, tentoraz tu nebol na zbieranie bodov, turnaj si mal predovšetkým užiť. Pevne verím, že sa mu to podarilo.“

Emotívne chvíle po víťaznom góle

Tie najväčšie ovácie si mohol Nagy vychutnať po skončení posledného skupinového zápasu.

Dojmy z nezabudnuteľného momentu nám opísal Lukáš, ktorý sa so synom Dávidkom ponáhľal cez centrum mesta domov.

„Ten záver bol nádherný. Myslím si, že by sme sa mali podobným spôsobom rozlúčiť s každým naším hokejistom. Priznám sa, na štadióne mi vybehla aj slzička a aj teraz si musím dávať pozor, aby z toho nebola ďalšia. Lacovi sám za seba ďakujem, tomuto mestu aj tejto krajine odovzdal po hokejovej stránke veľmi veľa.“

Vo fanzóne uzavrel všetko triezvym pohľadom na vec fanúšik Marek.

„Škoda, že to ešte Laco sezónu nepotiahol, rozhodne na to má. Plne ale rozumiem dôvodom, pre ktoré sa takto rozhodol. Mám nesmiernu radosť, Laco prežil skvelú kariéru, ktorú mu môžu mnohí len závidieť. Košice budú na takéhoto hráča ešte asi dlho čakať,“ vyslovil so značným sklamaním v hlase.

Vzápätí sa mu však nálada výrazne zlepšila.

„Som hrdý na to, že som mu mohol toľkokrát úprimne zatlieskať. A pevne dúfam, že si jeho meno ešte niekedy v Steel Aréne zakričím - aj keď ho už neuvidím ako hráča, ale verím, že sa nám predstaví v nejakej inej pozícii,“ uzavrel Marek emotívnu chvíľku.