MICHALOVCE. Utrápené, ale o to cennejšie víťazstvo dosiahli v stredu večer na svojom ľade extraligoví hokejisti HK Dukla Ingema Michalovce.
Po štyroch prehrách v rade sa im konečne podarilo zabodovať naplno proti Detve, ktorú zdolali futbalovým výsledkom 2:0.
Víťazný gól nováčika vsietil v 44. minúte sviatočný „snajper“ Daniel Hančák, ktorý vo svojom jubilejnom 400. dueli v najvyššej slovenskej súťaži strelil okrúhly 20. gól.
Poisťujúci zásah pridal v záverečných sekundách počas power-play Peter Galamboš.
Jednou z hviezd zápasu bol aj domáci gólman Adam Trenčan, ktorý zneškodnil všetkých 36 streleckých pokusov hráčov Detvy a výraznou mierou sa pričinil o trojbodový zápis svojho tímu.
Mal aj kus šťastia, pomohla mu žŕdka
Z Trenčana sa stáva špecialista na Detvu. Aj v druhom vzájomnom súboji v aktuálnej sezóne si na ňom Podpoľanci vylámali zuby a znovu si proti nim udržal čisté konto.
„Je to celkom zábavné, že v tomto ročníku som dosiahol dve nuly a obe proti Detve. Sám neviem, čím to je, ale som za to veľmi rád. Nenachádzali sme sa v dobrej situácii a víťazstvo sme už potrebovali ako soľ,“ začala brankárska jednotka Dukly, ktorá predviedla viacero výborných zákrokov.
„Mal som aj kus šťastia, v jednom prípade mi po strele Gašpara pomohla aj žŕdka. Koľko zápasov predtým, v ktorých to bolo o jednom góle, sme prehrali tesne, tentoraz sa to otočilo a šťastena sa usmiala aj na nás,“ vyjadril sa rodák z Banskej Bystrice.
Hokejové parády im teraz nejdú
Na hernom prejave Zemplínčanov bolo vidieť, že séria štyroch prehier v rade na ich psychike zanechala stopy.
Zverenci trénera Miroslava Chudého sa trápili a fanúšikom nepredviedli oku lahodiaci hokej. Výhru však dosiahli vďaka obrovskej bojovnosti a vôli.
„Už niekoľko zápasov sa trápime a nejaké hokejové parády nám teraz nejdú. Na chlapcoch však vidieť, že stále bojujú, korčuľujú a na ľade nechávajú srdce. A to je základ, lebo keď sa vám nedarí herne, toto spomínanými vecami nahradíte,“ skonštatoval 29-ročný Trenčan.
Po záverečnom klaksóne padol všetkým Michalovčanom veľký kameň zo srdca a po takmer dvoch týždňoch si mohli na štadióne zakričať víťazný pokrik.
Veľkú radosť z triumfu mali aj samotní hráči.
„Túto ďakovačku som si užíval asi najviac v doterajšom priebehu sezóny. Dlho som už žiadnu nerobil a táto bola z mojej strany poriadne precítená.“