Takáč: Som šťastný, ale musím na sebe pracovať

Pred úvodným jarným druholigovým duelom futbalistov FC VSS Košice s Partizánom Bardejov bolo nad Čermeľom veľa otáznikov. Fanúšikovia boli zvedaví najmä na to, akú tvár ukáže prakticky od základov prekopaná základná jedenástka žlto-modrých.

KOŠICE. Vedľa štyroch „stálic“ (Peter Šinglár, Mikuláš Tóth, Kamil Karaš, Juraj Hovančík) bolo v nej päť nových či staronových tvárí (Marián Kello, Jean-Pierre Morgan, Mulumba Mukendi, Pavol Jurčo, Lukáš Janič) i dvaja „ucháni“ (Michal Jonec, Dalibor Takáč), ale až na malé výnimky nenastal na ihrisku vážnejší komunikačný problém, nebolo veľmi badať, že mužstvo malo počas zimnej prípravy značné časové manko, aby sa lepšie zohralo.

O tom je tím

Skúsené posily zapadli do tímu v pohode, a príjemným zjavom v základnej jedenástke boli aj dvaja vekom ešte dorastenci a kluboví odchovanci, obranca Michal Jonec a stredopoliar Dalibor Takáč.

Ten druhý korunoval svoj snaživý i kvalitný výkon (o Jonecovi možno povedať to isté) dokonca prvým súťažným gólom za A-mužstvo v kariére.

Po ňom sa Dalibor Takáč mohol poďakovať Kamilovi Karašovi, ktorý, aj keď mohol, lebo mal možnosť sám vystreliť, vo výhodnej streleckej pozícii vôbec nebol sebecký...

„Áno, jemu veľmi ďakujem za tú prihrávku. Kamil mohol zakončiť sám, ale my si stále doprajeme, o tomto je tím,“ povedal Dalibor Takáč, a nad tým, že to zakončil s istotou ostrieľaného borca a že to bol jeho prvý „ligový“ gól v kariére, sa ani veľmi nerozplýval.

„Bolo tam voľné miesto, vystrelil som a padlo to tam... Je to môj prvý súťažný gól za A-mužstvo, a mám z neho veľkú radosť.“

Mohol dať aj dva, ale jeho prvá strela opečiatkovala ľavú žrď bardejovskej brány. A pritom v mládežníckych tímoch nebol Dalibor Takáč nejakým vychýreným strelcom. „To je pravda, ale dával som góly aj tam, i keď nie nejako veľa.“

Keď ho minútu pred koncom striedal František Vancák, mohol si užiť pochvalu od celého realizačného tímu, celej lavičky i potlesk obecenstva.

„Som šťastný, samozrejme, ale musím na sebe ďalej pracovať, aby som dostal aj ďalšiu šancu. Áno, pochvala bola, čo ma potešilo, ale ja sa musím posúvať ďalej,“ pousmial sa 18-ročný futbalista, ktorý nechal na ihrisku dušu. „Snažil som sa ju tam nechať...“

Mal si na ihrisku odrobiť svoje

Pre Dalibora Takáča to nebola premiéra v áčku, do zápasov, ligových i pohárových, naskakoval už počas jesene, a po zimnej príprave nebol ani veľmi prekvapený, že mu tréner Galko dal dôveru aj v ligovom základe.

„Tuším, že počas zimnej prípravy som hral všetky zápasy, a veril som, že príležitosť dostanem aj v lige. A toto bol pre mňa debut v základnej zostave. Od trénera som mal pokyny, že mám robiť vlastne všetko. Aj brániť, aj útočiť, proste makať na ihrisku, odrobiť si svoje. Dostal som šancu a dúfam, že som sa jej chopil. Keď ju dostanem znova, budem sa ju snažiť opäť čo najlepšie využiť. No všetko je na trénerovi, kedy mi dá opäť príležitosť v základnej jedenástke.“

Dalibor Takáč si mančaft, ktorý ho prijal ako seberovného, aj keď je v ňom najmladší, veľmi pochvaľuje.

„Počas prípravy sme sa dobre zohrali, a ja verím, že sa do najvyššej súťaže dostaneme. Budeme na tom tvrdo pracovať, a myslím si, že na to určite máme.“