Športový novinár Ján Jacoš: Dvakrát som zabehol polmaratón v Košiciach

PREŠOV. Ján Jacoš sa mnoho rokov venuje športovej žurnalistike.

Ľudia ho poznajú z prešovských športov, ktoré sa stali súčasťou jeho života a srdcovou záležitosťou.

Má jednu dlhoročnú záľubu, ukladá si fakty a športové časopisy.

Zaujíma sa o menšinové športy, ulahodil mu však najmä futbal.

Skúsený novinár vydal viacero športových kníh.

V rozhovore pre MY Prešovské noviny a MY Bardejovské noviny porozprával o svojej práci, jej začiatkoch aj zážitkoch.

Pochádzate z Prešova, zo Sídliska II, kde bývate od detstva. Na ktorých školách ste študovali?

„Chodil som na Základnú školu Odborársku, bola to hádzanárska škola. Ja som vtedy šport nerobil. Skôr to bolo len so spolužiakmi vonku vo dvore... Neskôr som študoval na strednej škole Obchodnej a počas tohto obdobia som sa začal venovať športu aj aktívne.“

So športom ste začínali dá sa povedať dosť neskoro. O aký šport išlo?

„Je pravda, že to bolo trošku neskôr. Ako šestnásťročný som začal behať. Chodil som na Sláviu, boli tam úžasní tréneri a práve oni ma stiahli do klubu. Povedali mi, aby som sa s k nim pridal. Začalo ma to baviť, chytil som sa a začal trénovať.

Kto vás v Slávii trénoval?

„Mojím hlavným trénerom bol Milan Zimmermann. Mimochodom tam boli aj ďalší dôležití činovníci, napríklad Juraj Maľcovský, veľká osobnosť, od ktorej som sa veľa naučil. Vedúcim mužstva bol Stano Hižnay. Všetci sme spolu držali a tvorili jednu partiu.“

Beh vám učaroval. V ktorých disciplínach ste pretekali?

„Behal som 800 a 1500 metrov, ale neskôr som prešiel aj na dlhšie trate.“

Boli aj nejaké úspechy?

„Sem-tam som získal aj ocenenie, ale keďže som začínal s behom neskôr, robil som ho hlavne pre radosť.“

Aké významné bežecké podujatia ste absolvovali?

„Dvakrát som zabehol polmaratón v Košiciach. Bola tam skvelá atmosféra, diváci vám nedovolia zastať. Ide o podujatie, na ktoré sa ľudia naučili chodiť. V prvú októbrovú nedeľu ich príde do metropoly východu možno aj tridsaťtisíc a všetci každého povzbudzujú. Je to podobné ako pri futbale, tiež je tam veľmi dobrá atmosféra. Absolvoval som napríklad aj dva ročníky populárneho behu Devín – Bratislava.“

Bežci často prekonávajú náročné klimatické podmienky a aj dlhé trate. Mimoriadne dôležitá je vtedy orientácia. Stalo sa vám, že ste na pretekoch napríklad zablúdili?

„Je to tak, naozaj sa aj mne niečo podobné stalo... Ján Dobák robil v Šarišskom Jastrabí, to je okres Stará Ľubovňa, preteky. Nachádza sa tam veľký kopec a časté sú hmly. Na tejto súťaži som vážne zablúdil... Súťažili sme však iba traja. Do obce som došiel, až taká veľká nie je, ale trvalo mi to dlhšie. Aj napriek tomu som získal medailu."

V Prešove vás vidno na každom charitatívnom behu aj v súčasnosti, nie je tajomstvom, že tomuto športu sa venujete dodnes?

„Áno, presne tak. Beh mám rád, ale teraz sa už zúčastňujem iba charitatívnych podujatí. Síce občas si chodím aj zabehať, no už len veľmi málo.“

Beh je určite vaša srdcovka. V súčasnosti ste aj predsedom oblastného bežeckého spolku a atletického klubu TJ Slávia PU, v meste organizujete viacero atletických podujatí. Pod vašu záštitu patrí Jarný, Silvestrovský, Večerný beh, ale usporadúvate aj atletickú veteraniádu.

„Organizátorská práca ma baví či už v atletike, olympijskom klube alebo v bežeckom spolku. Aj tam sme dobré partie. Moja srdcová záležitosť je Večerný beh.“

Úspešne organizujete aj podujatia v novinárskej organizácii, ste zakladateľom súťaže stredoškolských časopisov, kde ste každoročne aj porotcom.

„Áno, z novinárskych vecí robíme novinársku kapustnicu či kolkársky turnaj. Súťaž stredoškolských časopisov sa ujala veľmi dobre. Každý rok účastníkov pribúda, vlani súťažilo 21 časopisov z Prešovského kraja. Mladí ľudia inklinujú k písanému slovu, baví ich tvorivá práca. Tá ale vyžaduje veľa. Treba si k tomu sadnúť, ísť spraviť rozhovor, nájsť si tému. Nachádzame tam talenty, vidno, že študentov písanie baví.“

Vyštudovali ste Strednú školu Obchodnú. Z čoho vyplynula vaša novinárska práca?

„V prvom rade som mal rád slovenčinu a šport. V začiatkoch som čítal knihy, ktorých autorom bol Imrich Hornáček. Kedysi bola pionierska organizácia a každá trieda mala svoj výbor. Ja som bol v základnej škole kronikárom, vždy som mal k tomu vzťah. Zapisoval som všetko. Boli sme napríklad na exkurzii v Solivare, tak som nakreslil obrázok a napísal k tomu text.“

Táto funkcia vám ale ostala. Je to o vás známe, že všetky fakty máte uložené. Ste zberateľom?

„Nie som zberateľom ani kronikárom. Skôr si fakty a články len odkladám. Zbieram informácie o športových osobnostiach. Robím to už dávno, celá moja pivnica je zaplnená, neviem čo s tým budem robiť. Športové časopisy som začal zbierať v roku 1972, je toho už naozaj dosť. Väčšinou sa ale vraciam ku knižkám. Dnes je už veľký pomocník internet. Zaoberám sa najmä prešovským športom.“

Spomínate si na svoj prvý článok? Ako ste sa vlastne k písaniu dostali?