Sobota, 23. január, 2021Meniny má Miloš

Emil Valko bol majster slova

Emil Valko. (Autor: Reprotofoto - viza)
Ján Jacoš|Publikované 24. feb 2018 o 23:00

V športovej žurnalistike zanechal hlbokú a nenapodobiteľnú stopu.

Emil Valko (*10. 12. 1942 Prešov – +8. 11. 2007 Prešov) zanechal v športovej žurnalistike hlbokú a nenapodobiteľnú stopu.

Mal veľký dar reči, bol majstrom slova, erudovaným publicistom a moderátorom. O veľkých i malých športových udalostiach farbisto a nekonvenčne písal a hovoril, v jeho textoch nechýbali zaujímavé sentencie a úvahy.

V novinách začal publikovať ako pätnásťročný stredoškolák. Bol spolupracovníkom Pravdy, Smeny, Športu.

Nemal ešte osemnásť a už písal referáty zo zápasov prvej futbalovej ligy.

Úspešne skončil vysokoškolské štúdium na PdF UPJŠ v Prešove, ale učiteľovaniu sa nevenoval.

Profesionálne sa začal novinárčine venovať v podnikovom časopise OZKN v Prešove – Východoslovenskom odeváku.

Z neho prešiel do športového oddelenia košického štúdia STV.

Jeho ďalšími zastávkami boli Prešovské noviny, kultúrno-spoločenský mesačník Prešov, jeho hlas bolo počuť v obľúbenom vysielaní rozhlasu po drôte, Prešovský večerník, STV – štúdio Košice, Slovenský rozhľad.

Inšpiráciu pre svoju tvorivú prácu hľadal aj v myšlienkach filozofov a spisovateľov a v bohatom archíve. Aj on vnímal šport ako nenapodobiteľný fenomén žitia. Zviditeľňoval osobnosti prešovského športu, vstupoval do ich trinástych komnát, hlbín duše.

Rád spoznával aj športové zákulisie. Keď niečo nefungovalo, tak obrazne i doslovne nehladkal, vedel udrieť klinec po hlavičke. A to nie vždy kompetentní vedeli stráviť...

Žil naplno, vychádzal z toho, že život každého z nás nepozná reprízu, do vienka sme dostali len jednu neopakovateľnú premiéru.

Raz mi napísal motto z tvorivej dielne veľkého ruského spisovateľa, ktorým bol nesporne Lev Nikolajevič Tolstoj: „Čím bližšie sú ľudia k pravde, tým sú znášanlivejší voči cudzím omylom.“

Emil Valko ani v zložitých životných situáciách nedokázal povedať nie. Potom mu nie vždy všetko vyšlo tak, ako si to predstavoval a narazil aj na nepochopenie.

O tom mi v jednom liste v roku 2000 napísal: „Som obyčajný človek a dopúšťam sa chýb. Nie kvôli sebe, ale preto, že v situáciách, keď by som mal vysloviť zvučné – nie! – som to zatiaľ nedokázal. Vôbec neber ako výhovorku to, že pomáhajúc iným, vlastne škodím sebe... Obávam sa, či tento problém dokážem – na zostávajúcej dráhe života – vôbec ešte niekedy vyriešiť. Tak, aby som druhým zasa ja neškodil a oni si uvedomili, že som tiež len človek...“

Hlboko ľudské, človečenské.

V značnej miere sa zaslúžil o rozmach prešovského ženského basketbalu a mužskej hádzanej.

Bol dlhoročným moderátorom futbalových zápasov Tatrana Prešov.

S mikrofónom absolvoval mnoho ročníkov večerného behu a veľký počet ďalších športových i spoločenských podujatí.

Tiež bol autorom obsahovo bohatých bulletinov k ligovým zápoleniam prešovských tímov.

Článok vyšiel v týždenníku MY Prešovské noviny č. 7/2018. V predaji od utorka 20. 2. do pondelka 26. 2.

Autor: Ján Jacoš

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.