Komu viac veríte, Dominikovi Greifovi či Slovenskému futbalovému zväzu? Ak Greifovi, dajte lajk. Ak zväzu, dajte srdiečko.
Po pondelňajšej kauze o (ne)cestovaní Dominika Greifa na reprezentačný zraz koluje na internete množstvo vtipných i menej vtipných obrázkov, či improvizovaných prieskumov verejnej mienky.
Veľká väčšina fanúšikov je jednoznačne na strane brankára - pod týmto konkrétnym príspevkom na sociálnej sieti bolo 3400 lajkov a iba 44 srdiečok.
V skutočnosti je to skôr hlasovanie o Mr. Sympatia. Aj futbalový zväz aj Greif totiž tvrdia prakticky to isté: od brankára sa žiadalo, aby súhlasil s menej komfortným presunom na Slovensko, než bol pôvodný plán.
Kde je vôľa, tam je cesta?
Zväz argumentuje, že od hráča nechcel nič nesplniteľné - ostatne, dôkazom je Mário Sauer, ktorý nastúpil v tom istom zápase a akceptoval verziu s vlakovým presunom do Ženevy, aby na druhý deň letel odtiaľ a prišiel na zraz v čase, ktorý stanovil tréner.
Greif však vysvetľuje, že komplikované cestovanie by bolo zbytočné, inkriminovaný míting by možno stihol aj keby letel v pondelok doobeda z Lyonu do Budapešti.
Autorka tohto textu žije v Rimavskej Sobote a o komplikovanom cestovaní vie svoje. Cestovali ste už niekedy vlakom južnou trasou? Aktuálne sú na 270 kilometrovej trase medzi Rimavskou Sobotou a Bratislavou dve výluky s náhradnou autobusovou dopravou. Jedna sa síce mala skončiť vlani v decembri, ale to by bola téma na iný komentár...
Budem osobná: Ak som sa niekam chcela dostať, tak som sa tam dostala. Aj napriek komplikovaným spojom. Ale už aj mne sa v živote stalo, že sa mi niekde nechcelo ísť a zdôvodnila som to komplikovaným cestovaním, lebo to bolo pohodlnejšie.
Potlačiť ego
Brankári sú zvláštna kasta. Aj musia byť - je to nevďačná pozícia, ktorá zdanlivo popiera všetko, prečo milujeme futbal.
Strelci gólov prežívajú slastnú eufóriu, objímajú ich spoluhráči a oslavujú fanúšikovia, brankár je ešte aj počas tejto eufórie často osamelý, sám na vlastnej polovici.
Kým strelcovi stačí jediný gól, aby všetci okolo zabudli na všetky ostatné nepremenené šance, u brankára stačí jediná chyba, aby všetci okolo zabudli na všetky ostatné výborné zákroky.
Brankár musí vedieť byť sebec – lebo chytať môže len jeden. Brankár však musí mať aj pokoru – lebo chytať môže len jeden.
Klub aj reprezentácia fungujú trochu odlišne. V klube je samozrejmosť, že každý chce chytať a tvrdo bojuje o svoje miesto.
V reprezentácii je často vopred jasne dané, kto je jednotka a ostatní mu musia poskytnúť všetku podporu, aby bol v absolútnej pohode.
Náhradný brankár v reprezentácii musí vedieť trochu potlačiť svoje ego v prospech tímu.
Čo ak by tam boli iní?
Slovenská futbalová reprezentácia má výborne rozohranú kvalifikáciu na majstrovstvá sveta. So šiestimi bodmi z prvých dvoch zápasov nerátali ani tí najväčší optimisti.
Napriek tomu sa však pred ďalším dôležitým dvojzápasom vo futbalových diskusiách nerozoberá sila súperov, ani alternatívy namiesto zraneného Stanislava Lobotku, ale táto kauza.
Pri riešení matematických problémov je praktickou metódou namiesto konkrétnych čísel postaviť rovnicu, do ktorej sa môžu dosadiť rôzne premenné.
Tento prípad by bez konkrétnych mien vyzeral asi takto: spor je o tom, či je tréner oprávnený žiadať hráča, aby sa dostavil niekde načas, hoci aj na úkor vlastného pohodlia.
V matematike by mala mať rovnica rovnaké riešenie aj pri rôznych premenných.
Lenže skúsme do tejto kauzy dosadiť mená trebárs trénera Vladimíra Weissa a Tigrana Barsegjana. Na čiu stranu by sa fanúšikovia postavili?
Uznávaného trénera, ktorému prepáčia aj nevyberavý slovník a emočné výbuchy, alebo „flegmatického salámistu“, ktorý nepremenil kľúčovú jedenástku?
Nie je ťažké predstaviť si tie argumenty: pravidlá určuje tréner, hráč sa musí prispôsobiť, mužstvo nie je holubník, poriadok musí byť, myslí si azda ten hráč, že svet sa točí len okolo neho?
Každý si rád kopne
Tento prípad sa dal (a mal) zo strany SFZ odkomunikovať aj inak. Ale reakcia fanúšikov vypovedá aj o ťažkej pozícii Francesca Calzonu, ktorého mnohí kritizovali ešte skôr než prišiel na Slovensko, lebo je cudzinec, bol iba asistent a kedysi predával kávu.
Pred septembrovým zrazom si doňho každý rád kopol pre nomináciu Petra Pekaríka.
Po dvoch zápasoch kvalifikácie MS 2026 už Pekaríka nikto neriešil. Ak slovenská reprezentácia úspešne zvládne aj nasledujúce výzvy, rýchlo sa zabudne aj na kauzu Greif.
A brankár, ktorý aktuálne chytá v dobrej forme v kvalitnej súťaži, hádam dostane ešte šancu. A príde. Ak bude chcieť.
