BRATISLAVA. Kvalifikácia o postup na svetový šampionát potvrdila realitu slovenského futbalu. Národný tím splnil to, čo mal, no nijako nepresvedčil, že dokáže stabilne napredovať.
Slováci podali v úvode proti Nemecku zrejme najlepší výkon v dejinách samostatnosti, čo je veľmi ťažké napodobniť. V ďalších piatich zápasoch sa k nemu však ani len nepriblížili.
V koľkých polčasoch boli Slováci lepší ako súper? Zrejme iba v štyroch z celkových dvanástich.
Splnili však výsledkový plán, cieľ aj predpoklady. Ale zároveň len povinnosť. Podľa kvality kádra mali Slováci v kvalifikácii o postup na majstrovstvá sveta skončiť na druhom mieste – a presne to sa stalo. Stále sú v hre o šampionát, v marci ich čaká baráž.
Aká je naša úroveň?
„Musíme si priznať bez ega, kam patríme, aká je naša úroveň. Treba sa pozrieť aj na to, že napriek problémom sme splnili cieľ, čo sme stanovili pred kvalifikáciou,“ zdôraznil Calzona.
„Urobili sme maximum v kvalifikácii a dosiahli sme cieľ,“ dodal. Zároveň pripomenul známy problém slovenského tímu: „Aj zo skúseností z predošlých dvojzápasov vidíme, že ten druhý zápas trpíme.“
Tréner pritom už pred zápasom v Lipsku otvorene hovoril o tom, čo jeho tímu sedí: „Pokiaľ hráme proti súperovi, ktorý chce hrať futbal, je to určite pre nás výhoda. Vyhovujú nám konštruktívne mužstvá.“
Lenže druhý zápas proti tomu istému súperovi ukázal, že to vôbec nemusí platiť. Veľké tímy sa totiž vedia poučiť, zmeniť plán a prečítať súpera. Nemci Slovákov v závere kvalifikácie úplne rozobrali a výsledkom bol historický debakel 0:6.
Zdravotné problémy
Slovensko pod Francescom Calzonom opäť ukázalo dve tváre. Tím pôsobí ako na hojdačke – famózne výkony striedajú veľmi slabé, a to platí aj o jednotlivcoch. Slovensko tak zostáva jedným z najnevyspytateľnejších tímov v európskom priemere.
Calzona je pritom konzervatívny tréner. Trvá pomerne dlho, kým novému hráčovi dá šancu v základnej zostave. Pýta si čas. Na druhej strane, veľkosť trénera sa ukazuje aj v tom, ako rýchlo dokáže nováčikov zapracovať, pripraviť ich na jeho systém a vysvetliť im princípy tak, aby to čo najrýchlejšie pochopili.
Slovákov počas celej kvalifikácie sprevádzala absencia kľúčových hráčov. V Severnom Írsku nehrali Lobotka ani Hancko. Počas celého cyklu mal zdravotné problémy krídelník Ivan Schranz a v značnej miere aj Lukáš Haraslín. Stopér Denis Vavro a ofenzívny stredopoliar, či krídelník Tomáš Suslov neodohrali pre zranenie ani minútu.
Nemení hráčov
Napriek tomu Calzona takmer vôbec nemení základnú zostavu. Stavia na stabilite a na rovnakých menách, vďaka čomu nie je zostava nikdy prekvapením. Vychádza z toho, že konzistencia v nominácii má svoj zmysel – hráči poznajú systém a systém pozná ich.
Naši reprezentanti vyhrali v kvalifikácii štyri zo šiestich zápasov. Debakel s Nemeckom spôsobil negatívne celkové skóre 6:8.
Defenzívne štatistiky sú pritom paradoxne solídne. V prvých piatich zápasoch Slováci inkasovali iba dva góly, oba od Severného Írska.
Vyložene vybuchli iba raz – v zápase proti Nemecku (0:6). V štyroch z ôsmich duelov neinkasovali vôbec. Treba však dodať, že v dvojzápase s Luxemburskom mali aj poriadne šťastie – outsider zahodil viacero veľkých šancí.
Kto bol najlepší?
Najlepším Slovákom kvalifikácie bol Dávid Hancko. Spoľahlivý obranca, ktorý výrazne podporoval útok, bol zároveň aj najproduktívnejším hráčom tímu – gól a asistencia. Rovnakú bilanciu má útočník Dávid Strelec, ktorý podal svetový výkon proti Nemecku, no v ďalších zápasoch sa trápi a mal aj zdravotné problémy.
Veľkou oporou bol už tradične brankár Martin Dúbravka, až na tú chybu v Severnom írsku.
Kľúčovou postavou zostal aj Stanislav Lobotka, hoci dva zápasy vynechal pre zranenie. Výborné momenty mali Leo Sauer a Lukáš Haraslín, ale obaja potrebujú lepšiu produktivitu.
VIDEO: Zostrih pamätného zápasu Slovensko - Nemecko
Zásadný okamih kvalifikácie patrí debutantovi Tomášovi Bobčekovi, ktorého gól v nadstavenom čase proti Severnému Írsku zaistil Slovensku baráž.
Národný tím bol oveľa nebezpečnejší po ľavej strane – súperi to dobre vedeli a často sa tomu prispôsobovali.
Strelci? Takmer žiadni
Slováci nemali skutočného strelca. V šiestich zápasoch strelili šesť gólov – o ktoré sa podelilo šesť rôznych hráčov: Hancko, Strelec, Rigo, Obert, Schranz a Bobček.
Pozitívom je, že Slováci dokázali vyhrať aj zápasy, v ktorých sa im herne nedarilo. Dvakrát rozhodli až v nadstavenom čase – a to je jasný signál, že tím má aj mentálnu odolnosť, vie sa nevzdať a dokáže zápas zlomiť v momentoch, keď už ide len o vôľu a charakter.“
Ak chceme objektívnejšie hodnotiť kvalitu výkonov, treba sa pozrieť na vzájomné zápasy s jednotlivými súpermi.
Boli Slováci v dvojzápase celkovo lepší ako Nemecko? Nie. Skóre 2:6 hovorí jasne.
Boli lepší ako Severné Írsko? Rovnako ťažko povedať. Obaja dominovali na domácej pôde a celkové skóre 1:2 hrá v prospech Írov.
Prevýšili menšie krajiny
Boli lepší ako Luxembursko? Výsledkovo áno (3:0). Herný prejav však ukazoval, že Slováci boli lepší iba doma – a aj tam sa v prvom polčase trápili. V Luxembursku ich zachránil gól v nadstavenom čase, domáci boli nebezpečnejší.
A to všetko treba hodnotiť aj v kontexte. Luxembursko a Severné Írsko sú menšie krajiny s oveľa užším výberom hráčov. Luxembursko nikdy nehralo na veľkom turnaji, Severné Írsko sa tam dostalo iba raz za posledných štyridsať rokov.
Calzonov tím dokáže prekvapiť veľkých súperov, ale rovnako ľahko vie trpieť proti najslabším tímom. Baráž bude testom toho, či sa slovenská reprezentácia dokáže na dva najdôležitejšie zápasy roka skutočne skoncentrovať a predviesť svoju lepšiu tvár.
Ak chcú postúpiť, budú musieť zvládnuť dvoch súperov. Výhodou je, že prvý zápas budú hrať doma. V semifinále sa teda stretnú s jedným zo štvorice Írsko, Albánsko, Bosna a Hercegovina, Kosovo, ktorí figurujú v 3. koši.
