PREŠOV. V týchto dňoch si pripomíname piate výročie úmrtia Ladislava Pavloviča, futbalového „cára“ a najlepšieho prešovského športovca storočia.
V tomto roku má osláviť jubileum 90 rokov jeho brat, ďalší skvelý futbalový reprezentant Rudolf Pavlovič. Taktiež dlhoročný tatranista, ktorý svoju kariéru ukončil v Bardejove.
Na oboch nedajú dopustiť ich súperi (aj občasní spoluhráči) zo Slovana Bratislava.
tarí páni slovanisti, niekdajší reprezentanti, sa stále stretávajú na káve a téma ich rozhovoru sa často točí okolo bratov Pavlovičovcov.
Od kráv do Slovana
Najbližšie k nim mal Ján Medviď (71), iniciátor tejto rozpravy, ktorou chcú pozdraviť do Prešova Rudolfa Pavloviča.
Pochádza zo Stročína pri Svidníku. „Do štrnástich rokov som nemal trénera. Mal som len kravskú akadémiu, pásol som kravy, futbal sme hrali s handrákom. V roku 1960 išiel na strednú stavebnú priemyslovku do Prešova a všetko sa zmenilo,“ hovorí niekdajší reprezentačný záložník.
V Tatrane už hrával jeho starší brat Michal a mladého Jána si vyhliadol tréner Ambrozy.
Po roku sa dostal do áčka dorastu, ktoré viedol Ján Karel. Seniorov v tom čase trénoval Jozef Karel a ten talentovaného futbalistu vyskúšal v sedemnástich rokoch.
„Tak som prvý raz pričuchol k Pavlovičovcom. Už som ich registroval, veď boli v tom čase v Tatrane Prešov slávni ako dnes Messi v Barcelone. Pre mňa to boli ikony. Vykal som im. Keď som sa dostal k nim do kádra, mal som rešpekt a pokoru. Ohromné osobnosti, na ihrisku i v kabíne, ktorých si ľudia vážili, hltal som každé ich slovo,“ spomína na prvé zoznámenie.