Skončil siedmy, mal však len jeden cieľ. V zdraví dokončiť preteky

KOŠICE. Známy slovenský ultrabežec, 48-ročný rodák z Malej Idy Slavomír Lindvai (PHaB Titus Labaš Košice) sa nedávno vrátil z indického Bangalore, kde sa zúčastnil pretekov v rámci Majstrovstiev Indie v behu na 12 a 24 hodín.

Lindvai si tentoraz vybral dvanásťhodinovku a spomedzi 120 bežcov, všetkých z Indie, obsadil výkonom 110,4 km veľmi pekné siedme miesto.

Odbehnutá vzdialenosť víťazného domáceho bežca predstavovala 126 km.

Na 400 m okruh by sa všetci naraz nevošli

Po návrate domov nám Slavomir Lindvai priblížil svoje pocity.

„Ako je známe, pôvodne som na tomto podujatí vôbec nemal štartovať, keďže môj tohtoročný vrchol roka mal byť až v neskorej jeseni, v podobe štartu na 24-hodinovom behu v Argentíne. V máji mi však prišla ponuka z Indie. Na prípravu som mal len mesiac, počas ktorého som sa snažil všetko odtrénovať v čase najväčších horúčav,“ vrátil sa Lindvai najprv do predštartových chvíľ a plynulo prešiel k opisu pretekov.

„Keďže sa bežalo na 12 aj 24 hodín a každé dve hodiny štartovala štafeta, môj beh bol rozdelený do troch skupín po 40 bežcov. Ak by totiž štartovali všetci bežci naraz, na 400 metrovom okruhu na štadióne by sa ani nepomestili. Tento fakt som sa dozvedel až v samotnom dejisku pretekov,“ priznal.

Ďalšie skupiny boli zvýhodnené

Šťúply východniar bol zadelený hneď do prvej skupiny, so štartom v sobotu o piatej hodine ráno.

To znamená, že záver pretekov pre neho predstavovala 17. hodina tamojšieho času.

„Ďalšia várka, bežiaca od piatej hodiny popoludní do nedele 5.00 hod., bola podľa mňa zvýhodnená najviac. Bežali hlavne v noci, keď nebolo tak horúco. A tretia skupina, znova od piatej rána do piatej poobede, ale v nedeľu, mala výhodu tiež, pretože už poznala výkony predošlých dvoch skupín,“ poukázal Lindvai na nie úplne rovnaké podmienky pre všetkých bežcov.

Nič neľutuje. Vedel, do čoho ide

Na trati si Slavomír Lindvai prešiel poriadne horúcimi chvíľkami.

Na vine nebolo len extrémne počasie.

„Mne sa od začiatku bežalo celkom dobre, lenže po piatej hodine behu som zistil, že mam krvavý moč a veľmi som zneistel. Obával som sa o svoje zdravie, pretože minulý rok som podstúpil tortúru rozbíjania ľadvinového kameňa. Navyše okolo obeda, po siedmej hodine behu, začalo spomedzi mrakov vychádzať slnko a teplota vzduchu bola razom z 30 stupňov až 40-stupňová. V dusnom počasí, ktoré vládlo od štartu, začali byť podmienky veľmi ťažké a pre mňa ako jediného cudzinca obzvlášť,“ vravel s pohnutou tvárou aj s odstupom času.

„Bolo to trápenie až do konca, možno naposledy som sa takto vytrápil v roku 2015 v Hongkongu. Išlo mi už len o to, aby som si neurobil hanbu a v zdraví dokončil preteky. Nič však neľutujem, lebo som vedel, do čoho idem,“ skonštatoval Slavomír Lindvai, ktorý si teraz dopraje dlhší oddych a potom začne s prípravou na jesennú 24-hodinovku.